Sírius

Mnohí bádatelia zdieľajú názor, že k významným katastrofám nevyhnutne dochádza na konci zodiakálnych vekov; posledná katastrofa, ku ktorej došlo v priebehu posledných dní veku Raka, spôsobila významnú zmenu v rotácii osi našej planéty. Dôsledkom tejto zmeny potom bola svetová potopa. Keďže znamenie Raka je ovládané Mesiacom, úloha tohto nebeského telesa tu je jasná, rovnako ako jeho súvislosť s Homérovým bájnym strieborným či matriarchálnym vekom, ktorý trval v častiach Európy a Stredného východu až do začiatku „patriarchálnych“ útokov zo „severu“. Počiatok týchto invázií sa podľa mnohých autorít datuje medzi roky 3000 a 1200 pr. n. l., pričom druhý dátum je považovaný za ich ukončenie.

Egyptskí kňazi tento text Krantorovi preložili a ich správa bola v úplnom súhlase s tým, čo uvádzal Platón v dialógu Tímaios, ktorý kňazi poznali. Hoci Egyptológovia prehlasujú, že o podobnom stĺpe či existencii akýchkoľvek textov súvisiacich s príbehom o Atlantíde nič nevedia, je to len sotva presvedčivý argument; Atlantída mohla byť veľakrát zmieňovaná v nespočetných dokumentoch, ktoré sa stratili, keď boli rozsiahle knižnice vypálené alebo vyplienené fanatickými vyznávačmi nových náboženstiev, ktoré sa nakoniec ujali v Európe a na Strednom východe. Položme si túto otázku: máme nádej, že niektorý neoceniteľný zvitok, ktorý nám poskytne nutné podrobnosti, môže byť ešte nájdený v starých ruinách niektorej bahnom či pieskom zavalenej starovekej svätyne či hrobky? Ak je niečo pravdy na teórii časových schránok, obsahujúcich dôležité informácie pre budúcnosť, teóriu, ktorá je tak obľúbená medzi modernými metafyzikmi a bádateľmi, ktorí sa zaoberajú okrajovými oblasťami vedy, odpoveď musí znieť: „Áno!“

Pre tých, ktorí nie sú oboznámení s príbehom Atlantídy, takzvanej „Starej zeme“: V dávnych dobách ľudia verili, že v oblasti severného Atlantiku kedysi jestvoval ostrovný kontinent, ktorého presné umiestnenie je predmetom diskusií učencov až do dnešných dní; bádatelia vytvorili tiež alternatívne teórie v snahe objasniť mnohé mýty a legendy, ktoré sa k tejto bájnej zemi viažu. Avšak najlepšie známe pojednanie o Atlantíde je obsiahnuté v Platónových dialógoch Tímaios a Kritias, v ktorých tento filozof popisuje jej pokročilú technológiu, veľkolepú architektúru, nezvyklé spoločenské usporiadanie a faktory, ktoré sa spolupodieľali na jej konečnom páde, ktorý sa časovo zhodoval s biblickou potopou a obdobnými legendami po celom svete. Pôvodným rozprávačom tohto príbehu bol Solón (639-559 p. n. l.), jeden zo siedmich gréckych mudrcov, ktorý bol všeobecne považovaný za najmúdrejšieho.

Predpokladá sa, že pred vznikom historicky doložených kultúr Sumeru a starovekého Egypta existovala veľká civilizácia, ktorej veda a technológia predčila dokonca i naše súčasné úspechy. Keď však rozmar prírody spôsobil vyhladenie jej materskej zeme, všetko, čo zostalo, bola ľudová tradícia, ktorá sa pomaly menila na legendárne mýty a povery. V knihe Sírius a súvislosti som sa zaoberala významom a vplyvom dvojhviezdy Sírius na rozvoj a kultúru dynastického Egypta. Malo napríklad toto spojenie vzťah iba k záplavám Nílu behom „psích dní“, alebo si boli starí Egypťania vedomí hlbšieho, závažnejšieho významu? Mnohí mystici a metafyzici sa domnievajú, že Sírius je evolučným kľúčom k vývoju Zeme, a čo je dôležitejšie, že pravdepodobne hrá dôležitú úlohu vzhľadom k budúcnosti našej planéty.