Všetko sa to pre jedného z nás začalo istého jesenného večera pred mnohými rokmi, ale touto skúsenosťou sme si „na preskáčku“ prešli obaja: Bola sobota a strašne som sa nudil. Pre šiestaka nie je asi nič horšieho ako nuda sychravého večera a možno aj preto mi mama - vedená neomylným inštinktom, alebo i preto, že ma poznala lepšie ako ja sám - položila pod nos fantastický román Marie Kannovej „Modrá planéta“. Názov, ako aj obsah ma nesmierne zaujali, keďže v tom čase som už prečítal všetky knižky od Stanislawa Lema a ďalších autorov sci-fi šesťdesiatych rokov a preto som ju doslova zhltol za onen večer a časť noci. Z knihy sa mi najviac zapáčil opis pocitov jej hrdinov, ktorí sa vypravili do vesmíru, aby vzápätí počuli „...silné hrmenie Slnka, výbuchy hviezd a ozveny ďalekých galaxií" a to ma úplne vzalo.
„Co to je, done Juane?“ zeptal jsem se. „Vidím poletující stíny všude kolem.“ „Ale to je jen vesmír,“ odpověděl, „nezměřitelný, nelineární, mimo syntaxi jazyka. Čarodějové dávného Mexika spatřili tyto prchavé stíny jako první a následovali je. Spatřili je tak, jak je teď vidíš ty a uzřeli, že je to energie volně plynoucí vesmírem. A pak objevili něco transcendentního.“ Odmlčel se a zahleděl se na mě. Jeho pauzy byly vždy perfektně načasovány. Vždycky se odmlčel v okamžiku, kdy jsem mu visel na rtech.
Alfa Drakoniáni, rasa plazov zložená z majstrovských genetikov, sa hrala so životom - ktorý z ich pohľadu je prírodným zdrojom. Drakoniáni sa pozerajú na životné formy, ktoré vytvorili, alebo zmenili, ako na prírodný zdroj. Zdá sa, že vytvorili rasu primátov, ktorá bola najprv prinesená na Mars a potom na Zem. Rasa primátov bola potom posplietaná s radom ďalších rôznych rás - 21 rás - čo má za následok, že rasa primátov bola upravená 22 krát. Táto rasa primátov sa nakoniec stala Homo Sapiens Sapiens - to sme vlastne my na fyzickej úrovni. Áno, mali sme 12 vlákien DNA. Desať vlákien bolo vybraných skupinou z Orionu, aby nad nami mali kontrolu a aby nás držali pozadu. A prečo nás chcú držať pozadu?
kp.ru | Začiatkom 90-tych rokov horolezecký sprievodca Ch. L. D. Mamani sledujúc peruánske krajinky Peru a Bolívie na jazere Titicaca narazil na veľkú starodávnu kamennú tabuľu s výškou 7 metrov. Do nej bol vytesaný výklenok podobný kľúčovej dierke s výškou okolo 2 metrov. Na čo sa používal, nie je známe. No tento kameň miestni nazývajú „Aramu Muru“ a výklenok „Brána bohov“. Existujú legendy o ľuďoch, ktorí sa tu údajne akoby „prepadli“, alebo o zvláštnych bytostiach - napr. o „vysokom človeku, ktorý prechádzal skrz otvor obklopený planúcimi svetelnými guľami“. Miestni nepochybujú o tom, že to boli bohovia.
kp.ru | Pred piatimi rokmi sme v „Komsomolke“ uverejnili materiál pod názvom „Posolstvo cudzincov ukryté v kalendári“ (viď na stránke „KP“ z 28., 29. júna, 1. a 2. júla 2005 
14. januára 1969 odštartovala na obežnú dráhu vo výške 173 až 225 kilometrov a obežnou dobou 88,25 minúty kozmická loď Sojuz 4 s kozmonautom Vladimirom Šatalovom. O deň neskôr vzlietol Sojuz 5, a to hneď s trojčlennou posádkou na palube – Jevgenij Chrunov a Alexej Jelisejev pod velením Borisa Volynova. Automatický navigačný systém detekoval druhú loď a 16. januára sa k nej začal Sojuz 4 približovať až na vzdialenosť sto metrov. Zvyšok vzdialenosti riadil Šatalov ručne. Po spojení kozmických lodí Volynov celý komplex stabilizoval, Chrunov s Jelisejevom prešli do orbitálnej sekcie, kde si obliekli kozmické skafandre. Nato hermeticky uzavreli spojovací otvor do pilotnej kabíny, vypustili atmosféru a vstúpili do voľného kozmického priestoru, aby po približne hodinovej práci prestúpili pomocou provizórneho premostenia do interiéru Sojuzu 4.