Cesta tigra je kombináciou učebnice a pracovného zošita. Je to ľahko zrozumiteľný a praktický návod, ako spoznať sám seba a začať život v ktoromkoľvek okamihu odznovu – techniky a múdrosť adeptov šaolinského bojového umenia, ktoré sa dajú použiť kdekoľvek a kedykoľvek.
Henri Monfort žije v Nantes v Jihozápadní Francii a žije již více než deset let bez jídla...
Ahojte,
skončil sa jeden z najturbulentnejších rokov môjho života, ktorému som za mnohé vďačný. Vďaka neznamená, že sa stali len dobré veci. Vďaka znamená, že ma aj na prvý pohľad komplikácie naučili niečo nové. Spoznal som sa zase o niečo viac. Stretol som presne tých správnych ľudí, ktorým ďakujem za to, že chvíľu kráčali so mnou. Ďakujem Tebe, že si si našiel/našla čas a prišiel/prišla sa pozrieť na jedno (viacero) z mojich stretnutí, že čítaš blog alebo dokonca máš moju knihu „Život bez jedla“.
Ku vzdelávaniu môžeme postupovať podobne, ako ku strave. Buď sa o to vôbec nezaujímame a prijímame všetko čo je v lacnejšej, či pohodlnejšej ponuke, alebo sa snažíme vyberať s ohľadom na zdravý vývoj. Vedomý výber, vedomé vzdelávanie nie je až tak časté, ako by bolo dobré pre osoby a pre spoločnosť.
Tak som sa práve vrátil z osláv zimného slnovratu. Kultúrny dom vo Svite pod Tatrami, krásny výhľad, aj slniečko nám vyšlo – bol to deň a noc priateľských stretnutí, spoločných obradov, rozhovorov, pohostenia a hudby – hral Svetlan, Horana, Vejan, Žiarislav a Bytosti a ďalší a iní. Vianočný stromček sme nemali – bolo to v znamení skôr nového ohníka, ktorý bol vykresaný do tmy ako iskra nového roka. Zasvietili sme.
V dávnej dobe predkovia verili, že keby nesvätili slnovraty, sviatky, keby nerobili obrady a nedávali by sviatočné obetiny, svet by sa zrútil, zanikol by jeho poriadok. Slnovrat by nenastal, nastalo by obdobie noci a svet by tápal v temnote a neporiadku.
Každý sviatok je vlastne otázkou tradícií. Vianoce nevynímajúc. Pravidlá v spoločnosti nám hovoria, že tradície si treba ctiť a dodržiavať ich. Ale spoločnosť je veľmi dynamický tok energie. Tradície presne naopak. Sú statické. Preto sa obávam, že bezhlavé dodržiavanie tradícií len preto, že iná tradícia hovorí, že sa to patrí, nie je úplne dobrý nápad, dobrá myšlienka. Ja som to pochopil už dávno a vždy som bol zato inými odsudzovaný.
Žijeme skutočne v prelomovom, úžasnom období, v ktorom sa na nás nové objavy valia zo všetkých vedných odborov a veľké zmeny sú každodennom súčasťou ako ranný vtáčí spev. Tieto objavy zásadne menia náš pohľad na Vesmír a naše miesto v ňom. Tisícročná história Zeme a všetky súčasné i minulé učebnice sa musia pretvoriť a prepísať, aby mali naše deti a ich potomkovia potrebné vedomosti, nástroje na život krajší, plnší, kreatívnejší, bližší pravde a našej Vesmírnej – prepojenej podstate.
Nie je to tak dávno, čo osamelým hlasom vizionárov nevenoval pozornosť takmer nik. Potrebe etiky pri vedeckom bádaní rozumieme a určite tiež nie je jedno, ako sa poznatky využijú. Kto to ale kedy počul, aby veda ladila s duchovnými aspektmi? Že čo je za tým? Pozrime sa na to „per partes“...
Krátký dokument z roku 2010 o slavném brazilském duchovním médiu. Chico Xavier za život vydal 412 knih, které byly napsány nikoliv jím, ale které mu nadiktoval jeho nehmotný duchovní učitel jménem Emmanuel. Chico Xavier byl dvakrát nominován na Nobelovu cenu míru.
