Slováci (Sloveni a Slovenky, Slovieni)

Deň predošlý minul potichu, v čítaní knižky od Jasmuheen - Strava Bohú - to je tá, čo doniesla ten návod, ako žiť zo Svetla namiesto z kobás... A pred dvomi rokmi som bol v zime v Nemecku 30 dní s človekom čo 60 dní nejedol (len svetlo) a neschudol ani kilo, videl som, teda viem - a začal jesť nie z hladu, ale kvôli dcére, že sa ho báť začala, že je ako svätý, iný než iný... A okrem trochu ovocia tuším nič nejedol ani keď sme spolu boli. A sandále naboso nosil do mrazov, a keď sneh padol a on topánky navliekol – prehodil som „chladno, čo?“ A on na to: “Ani nie, ale ľudia v mestečku sa akosi čudne pozerali... Ale inak - žiadny svätec, doteraz mi tisíc euro dlží...

Zlatá s ružovou sa pretká až ma teplo zaleje a vyskočiť sa chce do práce hneď, v tele svetlo a teplo no - až dosť! Ale ešte na fialové svetlo spomeniem, nechám ho vtekať do hlavy, lebo láska a energia... oči otváram pokračujúc v tvorbe dňa v mysli, čo všetko mi treba vykonať pre pokoj v duši a sýtosť v bruchu- nie je toho veľa, lebo v skromnosti si tu žijem, a všetko veci srdcu blízke, jednoduché, so zemou späté... Meditácia kratšia, len sa trochu svetlom napojiť, pripomenúť srdcu, že byť pumpou krvi len malá časť jeho bytia je, a tak ružové svetlo zo Zdroja nechávam vtekať doň až naplní sa ním celý trup a sladkosť až k jazyku vyjde. A potom na milú pomyslím a lúč k nej vyšlem, i na priateľa, čo v tento čas len tmu okolo seba vidí, i na učiteľa môjho meditácie, susedov, priateľov, a koho si ešte spomeniem, ten lúčik vyšlem, viem, nespasí ich, len trošku tepla hádam k ich teplu pridá... a pre mňa hlavné: mne pomôže inak svet vidieť, než dnes zvykom býva.

Rozhodol som sa dať nazrieť do hrnca môjho komu sa zachce, lebo mnohí sa pýtajú: ako žiješ? Nuž, šťastne, v slamenom domčeku, niekedy i po svete šírom cestujúc... jednoducho. Pekne. Ako strom, či kamzík v Tatrách. Sem-tam ma i vlk preženie, i vietor zabúri, ale to život len živším robí. A než knižky písať čo a ako sa vo svete má, radšej všedný deň zobrazím, tak ako z rána nariastol, bo to život najpravejší, i keď tebe zas len za sklom... Ale nie preto píšem, že niekto tak žiť má, ale že tak v šťastí mne dá sa. A možno i tebe k úžitku o niečom napíšem. Všetko písané je len o mne, nie o inom, a nie o Pravdách hovorím, ale len o svojich pocitoch.

Populárna rozhlasová nahrávka z roku 1979, hrá V. V. Systém