Tak by sme mohli najvšeobecnejšie nazvať inak všedný a obvykle pracovný deň, ktorý pripadá na 1. apríl. Oficiálne medzinárodne je tento deň uznaný ako sviatok vtáctva. Málokto asi vie, aj keď na Slovensku by sme o tom mali zrejme vedieť všetci, že autor nápadu oslavovať 1. apríl ako „Deň vtáctva“ bol rodákom zo slovenského Brezna. Vo vtedajšom Uhorsku sa z jeho iniciatívy práve na 1. apríla, ako v Deň vtákov a stromov, organizovali na školách akcie venované tejto tematike. Termín bol vybraný podľa počiatku príletu väčšiny sťahovavého vtáctva najmä z Afriky, ale tiež z južnej Európy.
“Dovtedy svoje mýty a v nich zachytené dejiny odovzdávali ústnou tradíciou, ktorá sa zdala nezničiteľná. Preto nevniesli do abecedy ani to svoje „A“, či iné písmeno počiatku a keď z nebies zostúpili na zem, zabudli, spolu s väčšinou svojich mýtov, význam dávnych symbolov, ktoré boli dokladom o ich duchovnom bohatstve...”
V dávnych dobách, keď mali národy k sebe bližšie, ako si myslíme, pretože vychádzali zo spoločného prajazyka a územia, vzišiel národ, ktorý sa usadil na našom území a priniesol si so sebou vieru vo vlastné mýty a ideológiu – kult Slnka. Staval na základoch staršej spoločnosti, matriarchátu Veľkej Matky Zeme, rovnako ako kresťanstvo stavalo na pohanskej viere, ich kultových svätých miestach a viere v pohanských bohov. Do spoločnosti materského princípu začali prenikať prvky princípu mužského, až nastala ideová rovnováha a postupom času sa stal nadradeným patriarchát.
“Dovtedy svoje mýty a v nich zachytené dejiny odovzdávali ústnou tradíciou, ktorá sa zdala nezničiteľná. Preto nevniesli do abecedy ani to svoje „A“, či iné písmeno počiatku a keď z nebies zostúpili na zem, zabudli, spolu s väčšinou svojich mýtov, význam dávnych symbolov, ktoré boli dokladom o ich duchovnom bohatstve. Sokola nahradil vôl a z ctiteľov Slnka sa stali, nielen obrazne, ctitelia vola, slobodu osobnú aj duchovnú nahradila služba cudzím ideám a potrebám.”
V roku 1994 vytvoril historik Pavel Dvořák s režisérom Gejzom Kendy a scenáristom Petrom Vrchovinom cyklus krátkych dokumentov o významných udalostiach najstaršej histórie Slovenska.
Známy autor a historický bádateľ Oskár Cvengrosch po viac ako štvorročnom autorskom úsilí práve vydal svoju novú knihu “Tajné dejiny Slovenov a Uhorska“ (296 strán, farebne ilustrované, v tvrdej väzbe). Kniha vyvolá určite značný rozruch, lebo prináša úplne nové, až prevratné pohľady nielen na našu, ale aj maďarskú históriu. Prečo? Táto objavná kniha je výnimočná svojim obsahom i poslaním. Jej hlavným prínosom je unikátny objav, ktorý zásadným spôsobom mení históriu nášho národa i bývalého Uhorska. Autor po dlhoročnom skúmaní historických prameňov a ich konfrontácie s výsledkami najmodernejších genetických analýz objasnil „tajomný pôvod Uhrov“...
V roku 1994 vytvoril historik Pavel Dvořák s režisérom Gejzom Kendy a scenáristom Petrom Vrchovinom cyklus krátkych dokumentov o významných udalostiach najstaršej histórie Slovenska. Názvy jednotlivých dielov: Lúka prekvapení, Tajomný hrad v Karpatoch, Kráter tichej smrti, Myšlienky na brehu veľkej rieky, Poklad byzantského kupca, Jaskyňa démonov, Ľudia na horách, Slnečná história, Strážsky poklad, Šesť mečov z Liptovských Sliačov, Tajomstvo zoborských pustovníkov, Hnev tatranských bohov, Raj na skale útočišťa, Kam vedú blatné cesty, Cesty franského kupca Sama.
20. júna 2017 sa v Turčianskej Štiavničke Pod Duninom pri modle uskutočnila Oslava Letného Slnovratu...
