Ale človek môže vo svetle týchto ideí preskúmať moderný socio-vedecko-technologický stav sveta a vyvodiť predbežné závery týkajúce sa hodnoty učení Pradávnych. História vedy demonštruje, že zriedka budujeme na veľkých objavoch predchádzajúcich generácií vedcov.
„Antropokozmická náuka [trvá na tom, že] každý rastlinný a živočíšny druh predstavuje stupeň v evolúcii vedomia...“
Človek je mikrokozmom makrokozmu.
„Takže Vesmír je inkarnovaný v človeku a nie je ničím iným, než potenciálnym Človekom, Antropokozmom.“
Pravé vzdelávanie je samo o sebe cieľom, predsa je tiež prostriedkom evolúcie vedomia, pretože zahŕňa svoju vlastnú formu utrpenia.
„Chrám človeka“ môže čitateľa učiť prostredníctvom skúseností Schwallera de Lubicz vyjadrených ako jeho vlastné pochopenie. Naša skúsenosť bude menej bohatá, ale pochopenie sa môže vyvíjať, pretože sa oživujú samotné idey.
Kľúče k pochopeniu múdrosti Starovekých sa zachovali
Joseph Ray, Ph.D.
Z času na čas sa prakticky každému prihodia nevedomky významné udalosti.
Veľké objavy, impozantné vynálezy a dokonca vážne odkazy hlbokého dedičstva poskytovaného ľudstvu v relatívnej záhadnosti a niekedy proti vôli jeho kolektívneho nevedomia.
Taká udalosť sa stala koncom roku 1998 vydaním najväčšieho diela R. A. Schwallera de Lubicz: „Chrám človeka.“
Uviedol by som tri všeobecné body:
1. Podľa môjho názoru, povaha a stupeň zvetrávania a erózie (degradácie) na Sfinge a v ohrade Sfingy je oveľa odlišnejší od toho, čo by sa očakávalo, ak by Sfinga nebola vytesaná do roku 2800 pred Kristom, alebo dokonca do roku 3000 pred Kristom.
V obidvoch prípadoch rozbory potvrdzujú prvotné závery mojich pôvodných štúdií Veľkej Sfingy a síce, že Sfinga a ohrada Sfingy dokazuje významné zvetrávanie vyvolané zrážkami a eróziou (rozpadom), a jadro tela Sfingy s najstaršími časťami chrámu Sfingy predchádzajú faraónov Chefréna (cca 2500 p.n.l.) a Chufua (Khufu alebo Cheops, predchodcu Chefréna, vládol asi v rokoch 2551-2528 p.n.l.).
Čo sa týka návrhu vhodného kurzu pre egyptológiu, West radami nešetrí. Ph.D. v tejto oblasti by boli zaslúženejšie pri významnejších výzvach, než je inventarizácia Tutanchamonovej spodnej bielizne. V skutočnosti môže odriekať desiatky vhodnejších projektov osvietenejšieho výskumu.
John Anthony West vidí podivné nezrovnalosti medzi dolným chrámom pri Sfinge a inými stavbami údajne tiež od Chefréna. Okrem toho verí, že takzvaný Osireon v Abydose, so svojimi masívnymi nevyzdobenými granitovými blokmi, je určite oveľa starší a štýlom úplne odlišný od susediaceho Osirisovho chrámu, ktorý vybudoval Seti I. v období Novej ríše:
Zvyčajne pripisovaná faraónovi štvrtej dynastie Snefruovi, Červená Pyramída z Dahšúru je súčasťou vojenskej oblasti a bola až donedávna pre verejnosť uzavretá.
Hlavný plán pochopenia múdrosti starovekého Egypta je už na príslušnom mieste, ako verí West, ale nepochádza, ako by ste mohli očakávať, z vnútra okruhu egyptologického establišmentu. Rozsiahle dielo R. A. Schwallera de Lubicz, zhromažďované počas dôkladného štúdia Chrámu v Luxore od roku 1937 do roku 1952, nie je nič menej než „jednotní teória poľa" filozofie a vedy starovekého Egypta. Schwaller de Lubicz je najviac známy pre svoje súhrnné, pôvodné dielo ohľadom starovekého Egypta s názvom „Chrám človeka“.
