O mnohých vynikajúcich osobnostiach, ktoré pochádzajú zo Slovenska sa dozvedáme najmä zo zahraničných prameňov, lebo si ich prisvojili iné národy. Mnohí Slováci žijúci v období rakúsko-uhorskej monarchie postihol takýto osud. K nim patrí aj banskobystrický rodák, svetobežník a vynikajúci architekt, ktorý prežil prakticky celý život v cudzine Ladislav Eduard Hudec. Privlastňujú si ho Nemci, Maďari, hoci jeho pôvod je rýdzo slovenský. Pri príležitosti tohoročnej svetovej výstavy, ktorá sa koná v čínskom Šanghaji konečne aj v slovenských médiách sa spomína meno tohto vynikajúceho staviteľa, ktorého desiatky diel od mrakodrapov po súkromné vily stoja ako pamätníky na jeho unikátne stavby aj jeho genialitu.
Za relatívne krátke obdobie HRUDA upútala pozornosť širokej laickej i odbornej verejnosti, prekonala regionálny rozmer a získala si pevné miesto v kalendári folklórnych podujatí na Slovensku. Prehliadka je v roku 2010 venovaná spomienke na Jána Gašpara Hriska (1921-1980); rodáka z Očovej, prvého cimbalistu SĽUKu (1948-1955), dlhoročného člena a sólistu BROLNu (1955-1980). Organizátori a účinkujúci vzdajú hold cimbalistom a jubilujúcim folklórnym kolektívom. V rámci prehliadky sa predstavia; cimbalová muzika Ivana Gašpara Hriska z Brna, BROLN z Brna, 18 excelentných cimbalistov a Vrchársky orchester, Diabolské husle, Temperament cimbal orchestra, jubilujúce folklórne kolektívy, domáce folklórne kolektívy, speváci a inštrumentalisti, krajania z Vojvodiny, hostia z Českej republiky a Slovinska.
"Dokiaľ antilopy nebudú mať svojich historikov, príbehy o love budú vždy glorifikovať lovcov." (africké príslovie)
STV 1998 Autor: Pavel Kapusta
Morava z 9. storočia spomínaná vtedajšími aj neskoršími kronikármi a zemepiscami sa nachádzala na území dnešného východného Maďarska a severozápadného Rumunska (Sedmohradsko). Priamo nadväzovala na Moravu omnoho staršiu, ktorá pamätala na slávne časy Markomanov a ich vojny proti Rimanom. V podstate môžeme povedať, že od čias Marobuda až do konca 9. storočia vládli na tomto území takmer nepretržite Moravania a ich králi. Známy výrok Konštantína Porfyrogenetosa „Magna Moravia“ (v gréckom origináli „megalé Morabia“), prekladané ako Veľká Morava, bol zjavne narážkou na zašlú slávu Moravanov, v dávnych časoch Markomanmi nazývanými. Táto Svätoplukova veľká Marava sa svojou rozlohou pravdepodobne blížila k veľkosti Marobudovej ríše, ktorá sa rozprestierala na území dnešného Slovenska, českej Moravy, Čiech, Maďarska, severozápadného a juhozápadného Rumunska, Srbska, východného Rakúska, časti Chorvátska, Poľska a východného Nemecka."
"Rimania svojím príchodom na územia do oblasti Dunaja, priniesli so sebou nielen mocenský vplyv, intrigánsku politiku, ale aj svoju kultúru, spôsob života, zvyky a menový systém prezentovaný zlatými, striebornými a medenými mincami. Obchod na území Maravy sa do toho času realizoval výmenným spôsobom tovar za tovar. Širším používaním peňazí nastala devalvácia kultúrnych ale hlavne životných hodnôt, kedy cieľom sa stávala nie úroda, nie dobytok či veci dennej spotreby, ale vlastníctvo zlatých či strieborných peňazí, za ktoré bolo možné kúpiť čokoľvek. Historici sa dívajú na tento krok ako čosi pozitívne a pokrokové, v skutočnosti to však malo obrovský negatívny dopad na vtedajšiu dovtedy dobre fungujúcu sociálne nediferencovanú spoločnosť."
"Už na prvý pohľad vidieť, že takzvaný keltský nadpis COBROVO ma až zarážajúco čistú slovanskú koncovku –OVO, ktorú čítame ako -OUO (OUO je koncovka používaná v slovenských nárečiach napr.: vrbouo, krátkuo, bistruo atď.). Samotné COBROVO (čítame ako KOBROUO) sa skladá z predložky C a z prídavného mena OBROUO. Nadpis COBROVOMARUS teda čítame ako K-OBROUO-MARUS, teda: za/pre veľkú (obrovskú) Maravu. Lev na reverze dopĺňa význam textu v zmysle obrovský, silný."
Mince s nápisom BIATEC okrem svojej početnosti majú oproti ostatným ešte jednu prednosť. Sú z celého komplexu jediné podľa ktorých bolo stanovené obdobie ich razby. Jeden z piatich variantov motívu má na averze zobrazenú dvojicu hláv, ktoré takmer do detailov napodobujú strieborné denáre Rímskej republiky, aké razili monetári Calenus a Cordus v rokoch 70/69 pred naším letopočtom. Sú na ňom dve hlavy symbolizujúce rímske cnosti Honos a Virtus – česť a statočnosť (udatnosť). Na dvoch variantoch je samostatná hlava s črtami portrétu.