Posvätná veda

Schwaller de Lubicz sa ďalej domnieva, že Sírius má určitý vplyv na podnebie našej planéty a komentuje skutočnosť, že klimatologická zmena, hoci len o niekoľko stupňov, môže ovplyvniť všetok život na zemi. Pokles teploty núti ľudí, aby sa presídlili do iných menej nehostinných pásiem, zatiaľ čo vyššie teploty sú svedkami zrodu nového rastlinného a živočíšneho života. Niektoré z hlavných pohybov v rámci našej slnečnej sústavy sú veľmi dobre známe, o iných nevieme takmer nič, a keďže sa zdá, že sa klimatologické zmeny riadia podľa hviezdnych variácií, Schwaller de Lubicz považuje Sírius za činiteľa, ktorý je zodpovedný nielen za naše podnebie, ale tiež za klímu v celej slnečnej sústave. Tieto skutočnosti by sme mali mať na mysli vzhľadom k zmenám stavu klímy, ku ktorým v priebehu niekoľkých posledných rokov globálne dochádza.

Egyptskí kňazi tento text Krantorovi preložili a ich správa bola v úplnom súhlase s tým, čo uvádzal Platón v dialógu Tímaios, ktorý kňazi poznali. Hoci Egyptológovia prehlasujú, že o podobnom stĺpe či existencii akýchkoľvek textov súvisiacich s príbehom o Atlantíde nič nevedia, je to len sotva presvedčivý argument; Atlantída mohla byť veľakrát zmieňovaná v nespočetných dokumentoch, ktoré sa stratili, keď boli rozsiahle knižnice vypálené alebo vyplienené fanatickými vyznávačmi nových náboženstiev, ktoré sa nakoniec ujali v Európe a na Strednom východe. Položme si túto otázku: máme nádej, že niektorý neoceniteľný zvitok, ktorý nám poskytne nutné podrobnosti, môže byť ešte nájdený v starých ruinách niektorej bahnom či pieskom zavalenej starovekej svätyne či hrobky? Ak je niečo pravdy na teórii časových schránok, obsahujúcich dôležité informácie pre budúcnosť, teóriu, ktorá je tak obľúbená medzi modernými metafyzikmi a bádateľmi, ktorí sa zaoberajú okrajovými oblasťami vedy, odpoveď musí znieť: „Áno!“

Pre tých, ktorí nie sú oboznámení s príbehom Atlantídy, takzvanej „Starej zeme“: V dávnych dobách ľudia verili, že v oblasti severného Atlantiku kedysi jestvoval ostrovný kontinent, ktorého presné umiestnenie je predmetom diskusií učencov až do dnešných dní; bádatelia vytvorili tiež alternatívne teórie v snahe objasniť mnohé mýty a legendy, ktoré sa k tejto bájnej zemi viažu. Avšak najlepšie známe pojednanie o Atlantíde je obsiahnuté v Platónových dialógoch Tímaios a Kritias, v ktorých tento filozof popisuje jej pokročilú technológiu, veľkolepú architektúru, nezvyklé spoločenské usporiadanie a faktory, ktoré sa spolupodieľali na jej konečnom páde, ktorý sa časovo zhodoval s biblickou potopou a obdobnými legendami po celom svete. Pôvodným rozprávačom tohto príbehu bol Solón (639-559 p. n. l.), jeden zo siedmich gréckych mudrcov, ktorý bol všeobecne považovaný za najmúdrejšieho.

Predpokladá sa, že pred vznikom historicky doložených kultúr Sumeru a starovekého Egypta existovala veľká civilizácia, ktorej veda a technológia predčila dokonca i naše súčasné úspechy. Keď však rozmar prírody spôsobil vyhladenie jej materskej zeme, všetko, čo zostalo, bola ľudová tradícia, ktorá sa pomaly menila na legendárne mýty a povery. V knihe Sírius a súvislosti som sa zaoberala významom a vplyvom dvojhviezdy Sírius na rozvoj a kultúru dynastického Egypta. Malo napríklad toto spojenie vzťah iba k záplavám Nílu behom „psích dní“, alebo si boli starí Egypťania vedomí hlbšieho, závažnejšieho významu? Mnohí mystici a metafyzici sa domnievajú, že Sírius je evolučným kľúčom k vývoju Zeme, a čo je dôležitejšie, že pravdepodobne hrá dôležitú úlohu vzhľadom k budúcnosti našej planéty.