Když jsem začal psát tenhle článek, doufal jsem, že na tohle téma nedojde. Jak vidno, byl jsem opět sveden okolnostmi. Pořád myslím, že je to natolik obsáhlé téma, že by si zasloužilo ne jen jeden zvláštní článek, ale rovnou celou sérii. Udělám co je v mých silách, abych zmínil jen to, co je pro hlavní téma aktuální.
Začiatkom mája 2013 došlo k pôsobivému objavu pri Azorských ostrovoch a 19. septembra ho oznámili svetových médiám. Tento nezvyčajný objav sa uskutočnil čírou náhodou. Keď miestny jachtár Diocleciano Silva robil hlbinný rybolov medzi ostrovmi São Miguel a Terceira, všimol si dokonale geometrickú formáciu na svojom veľmi presnom zariadení pre hľadanie v hĺbkach.
V chorvatské jeskyni Siničič se speleologům před několika lety podařilo proniknout do dosud neprobádaných prostor, kde objevili do skalní stěny vyrytý nápis údajně starý 11 500 let. Tedy z časů, kdy podle oficiální vědy chyběla do vynálezu písma celá tisíciletí - ale kdy podle Platóna zanikla Atlantida. Tvrdí to alespoň článek od Gorana Matejiče z internetového magazínu Kameleon. Chorvatský text působil poměrně seriózně, proto jsem se o záležitost začal zajímat blíž. Na počátku vznikl krátký komentovaný výtah i s odkazem na chorvatsky psaný originál, záhy se ale ukázalo, že je nutné jej doplnit o údaje z jiných zdrojů, které rovněž uvádím.
A ORORUN ROZPRÁVA: Bol som vládcom zeme. Ororun znamená pán zeme. Môj brat Orokun vládol moriam. Orokun znamená pán mora. ... My, bratia sme žili v zhode a prúdili cez nás mocné sily. Avšak ľud z nás spravil bohov a my sme to dovolili, lebo sme si mysleli, že to bude ľuďom na osoh a Najvyššiemu, ktorý sa nám zjavil, to nemôže uškodiť.
Fawcett posadnutý myšlienkou po starovekých civilizáciách navštívil aj rôzne archívy. Podarilo sa mu nájsť dokument, azda prvý písomný zdroj o existencii „Eldoráda“, v ktorom sa uvádza, že bolo nájdené „veľké, skryté a veľmi staré mesto bez obyvateľov“ v roku 1753. Tento materiál, aj keď na niektorých miestach úplne nečitateľný, je stále v archíve Instituto Historico e Geographico Brasileriro v Rio de Janeiro.
Jeden z prvých zvestovateľov modernejšej doby, ktorý sa dlhodobo a systematickejšie venoval štúdiu starých zdrojov a Atlantíde, bol Ignatius Donnelly, americký kongresman z Minnesoty, ktorý v roku 1882 napísal knihu Atlantis the Antediluvian World a v roku 1883 ďalšiu - Ragnarok the Age of Fire and Gravel. Donnelly výraznejšie priniesol legendu o Atlantíde do povedomia Američanov. V knihách cituje Platóna, rozoberá mýty o potope nielen z platformy biblie, ale aj z pohľadu Chaldejcov a ďalších civilizácií, neobchádza ani natívnych Indiánov a dokumentuje súvislosti jazykovej podoby nielen Siouxov s jazykom dnešného Walesu.
O Atlantíde sa popísalo veľa slov, dohadov, určite aj bludov i dezinformácií. Avšak nielen laici, ale i niektorí zodpovední vedci vravia, že tento bájny svet údajne kedysi naozaj existoval. O Atlantíde a jej tajuplnom zániku je aj niekoľko teórií, avšak skôr, ako sa k nim dostaneme, pozrieme sa najprv na dnešok a potom na prvý historicky evidovaný záznam o existencii tohto nám zatiaľ nepoznaného sveta.
V diagrame základne stĺpa Meru si všimnime, že má štyri strany. Toto usporiadanie strednej (alebo Vírivej) hory obklopenej štyrmi dcérskymi vrcholmi sa nachádza v piesku maľovaných mandalách u Navahov, ktoré taktiež korešpondujú s Horou Meru, lemovanou jej štyrmi strážcami a ich zodpovedajúcimi štyrmi pridruženými vrcholmi hôr.
Pri odpočinku po prezentácii tejto témy na Floride pred niekoľkými rokmi, sa ku mne priblížil jeden vedec. Povedal mi, že spal počas väčšiny mojej prezentácie, až kým som nevytiahol "ten nákres."
"Nákres? Aký nákres?", opýtal som sa.
Meru sa nazýva Horou Sveta. Pokiaľ ide o buddhistické vyobrazenia, nájdeme pozoruhodný obraz Meru. "Hovorí sa, že kedysi keď Buddha dosiahol osvietenie, umiestnil víťazný prápor na vrchol hory Meru, symbolizujúci víťazstvo nad celým vesmírom. Opäť tu bola hora Meru myslená ako stredová os podporujúca svet."
