Sú dva fenomény, ktoré odjakživa nedávali ľudstvu spať, a tým je Noemova archa a Veľká pyramída v Gíze. Avšak len výnimočne nájdeme hľadanie nejakých spojitostí medzi nimi. Prvý fenomén – Archa – je spojený s biblickou povodňou a viacerí ju považujú za výhradne mytologickú. Druhý fenomén – Veľká pyramída – je pravdepodobne najimpozantnejším „megalitom“ na našej planéte, o ktorého existencii nikto nepochybuje.
Niektoré výskumy sa v okolí pyramíd v Gize rozbehli už r. 1909. Pri vykopávkach sa objavila podzemná chodba v podobe dláždeného chodníka s dĺžkou 450 m, šírkou 22 m a s rôznymi odbočkami, vedúcimi na povrch. Iné odbočky spájali jednotlivé objekty popod zem. Klaus-Ulrich Groth, duisburský advokát a výskumník v oblasti pyramíd objavil túto informáciu v knihe Henriho S. Lewisa La Prophézie symbolique de la Grande Pyramide, ktorá bola vydaná len vo francúzštine. V nej sa píše:
Ďalšou fascinujúcou vlastnosťou pyramídového komplexu v Gíze, okrem toho, že kóduje mnohé fyzikálne a matematické konštanty ako aj veľkosť Zeme, Mesiaca a je astronomicky orientovaná je aj fakt, že sa nachádza presne na priamke najdlhšej kontinuálnej masy zemského povrchu (t.j. masa zemského povrchu, ktorá nie je predelená morom či oceánom) a “napodiv” delí túto priamku v pomere zlatého rezu - Fí (1:1,1618)...
Okrem popísaných pokladov sa našiel aj alabastrový sarkofág. Našiel sa opretý o jednu zo stien komory a bol zapečatený. 3. marca 1927 ho výskumníci otvorili a zistili, že v ňom nie je žiadna múmia.
Za úspechom veľkých staviteľov pyramíd, akými sú Snofru a Chufev (Cheops), stojí žena. Bola jednou z najdôležitejších žien Starej ríše (cca 2686-2181 pred Kr.) a majiteľkou veľkolepej hrobky plnej pokladov.
Hetepheres I. bola manželkou faraóna Snofrua (vládol cca 2613-2589 pred Kr.), matkou Chufeva a starou mamou Džedefreho, Chefréna a kráľovnej Hetepheres II. Jej titulmi sú: Matka kráľa, Matka dvojakého kráľa, Hórova služobníčka a dcéra boha z jeho vlastného tela. Jej vydajom za Snofrua sa spojili dve kráľovské línie.
„...Veľká sfinga Harmachis sa týči na stráži nad severným výbežkom od čias Nasledovníkov Hóra. Vytesaná z pevnej skaly, na okraji horskej plošiny zdá sa, že dvíha hlavu, aby skrz údolie prvá zočila vzostup svojho otca – Slnka. Dnes sa dajú v jej zvetranom tele rozoznať už len hlavné črty leva. Spodná časť hlavy v ruinách, krk sa zdá byť príliš útly aby ju udržal.“
Existuje niečo, čo nám hovorí, že oficiálna chronológia ľudských dejín je úplne chybná. Existujú nálezy, ktoré naznačujú, že pred nami Zem obývala iná civilizácia – civilizácia, ktorej poznatky a technológia boli omnoho dokonalejšie ako tie, ktoré máme dnes, sofistikovaná spoločnosť, ktorá by mohla priniesť odpovede na mnohé záhady obklopujúce našu civilizáciu a pradávnu históriu.
Budeme hovoriť o zaujímavých trojuholníkoch, ktoré však tentokrát možno vytvoriť okolo stredozemného geodetického značenia, konkrétne v okolí Veľkej Cheopsovej pyramídy (CP), ktorá leží na náhornej plošine v Gíze. Na základe toho ich budeme označovať ako Gízske trojuholníky. Západné i Gízske trojuholníky sú dve samostatné, ale vzájomne prepojené sústavy, ktoré vďaka rozličným bodom tvoria akúsi pomyselnú sieť, uzatvorenú sústavu trojuholníkov, pokrývajúcu celú zemeguľu.
Hĺbal som dlho a často o tajomstve účelu pyramíd, trávil som veľa hodín potkýnajúc sa cez skalnaté úlomky, ktoré ich obklopujú alebo som putoval v temných chodbách a komorách, ktoré sú umiestnené v ich vnútri. Často som sedával na bielych vápencových balvanoch na úpätí Veľkej pyramídy alebo na mäkkom piesku v prudkej horúčave popoludňajšieho slnka a uvažoval o tomto probléme. Znova a znova som sa šplhal na kusy stavby, pátral som starostlivo po nejakom kľúči, prezeral som pukliny a študoval celkové usporiadanie týchto troch stavieb. Rušil som veľké jašterice a ohromných švábov vo vnútri temných, málokedy navštevovaných tuneloch druhej a tretej pyramídy. Skrátka, pri pátraní som pracoval tak usilovne, že som sa s týmito starými stavbami, s týmito kamennými pamätníkmi starého egyptského národa, zoznámil tak dôverne ako s izbami svojho nového bytu v Káhire.
Hviezdy nad hlavou boli doposiaľ husté, mesiac sa usmieval, Sfinga sa týčila, krásna a majestátna, v strieborných lúčoch, keď som obrátil hlavu naľavo, kde som vo svojom videní pozoroval more, vypínajúce sa ako zúrivý netvor, pohlcujúce suchý svet. Akýsi netopier, ktorý vari omylom považoval moje nehybné telo za súčasť krajiny, mi zamával krídlami pri hlave a odletel; pritom vyvolal ľahký záchvev odporu na mojej chrbtici. Zrejme priletel z niektorej otvorenej podzemnej hrobky s múmiou.
