Austrália

“Mnohé ústne tradície ako tieto boli podložené miestnymi geologickými dôkazmi, ktoré definujú tri prírodné katastrofy, ktoré zničili Lemúriu pred viac ako 3000 rokmi p.n.l., okolo roku 2100 p.n.l. a v roku 1628 p.n.l. Zatopený les pri Wellingtone v Hutt Valley na Novom Zélande, datovaný do obdobia približne 3100 p.n.l. zodpovedá podobnému zatopenému lesu z tohto obdobia, ktoré sa nachádza v západnej Európe. Potápači zistili významnú „nedávno“ zatopenú plošinu pri pláži pozdĺž západného pobrežia Austrálie v hĺbke tri až štyri metre pod hladinou mora, ktorá bola tiež predbežne datovaná do obdobia spred približne 5000 rokov.”

Tie najdôležitejšie otázky, ktoré sa môžeme opýtať sú o nás – nie o nás ako jedincoch, ale ako o druhu. Odkiaľ sme prišli? Ako sme sa sem dostali? Otázka, ktorá nás trápila odkedy sa pamätáme znie: “Kde a kedy sme urobili ten krok od divochov k civilizácii?“

Derek sa potom rozhodol svoju štúdiu rozšíriť na náhľad na viaceré geometrické útvary v Európe. To zahŕňalo i porovnávanie s polygonálnymi múrmi Delf a zaujímavú analýzu extrémne archaických a neobvyklých motívov, vyrezaných na holennej kosti slona s priamymi klami (Palaeoloxodon antiquus), nájdeného v Bilzingsleben, v Nemecku. V každom prípade bolo zámerom porovnať priamo európske sekundárne až kvartérne uhlové hodnoty s tými, ktoré sa dali vidieť v austrálskych geometrických útvaroch.”

Dr. Derek Cunningham nedávno uviedol novú, fascinujúcu archeologickú teóriu, poukazujúcu na to, že rôzne geometrické znaky po celom svete sú formou prastarého textu s uhlovým písmom, založenom na astronomických hodnotách, používaných astronómami na meranie času a predpovedi zatmení. V rámci tejto teórie sa poukazuje na to, že mnohé geometrické znaky v rámci archeologických záznamov ladia s uhlami o približne 1 stupni hviezdneho posunu Zeme, ako sa otáča okolo Slnka; o 5,1 stupni mesačnej obežnej dráhy vo vzťahu k Zemi, jeho 18,6-ročný mesačný cyklus a 27,32-denný hviezdny mesiac.

Libor Čermák | Uluru, neboli skála Ayers Rock, je nejspíš nejznámějším kultovním místem Austrálie. A jako taková v sobě také ukrývá mnoho záhad a zajímavostí. Rozhodl jsem se, že je zkusím vypsat. Tato červená pískovcová skála je nejobjemnější monolit na světě. Jeho geologické stáří se odhaduje na 600 milionů let. Skála ční do výšky 348 metrů a do hloubky až pěti kilometrů. Nevím, že by se na nejmenším kontinentu světa mělo nalézat nějaké víc kultovnější místo, než je toto. A tak se domnívám, že i zde se dá nalézt mnoho záhad, včetně těch archeoastronautických.

„Stopy zpívajících bytostí pak vytvořily na celém kontinentu síť. Když splnily svůj úkol, vrátily se stvořitelské bytosti zpět do staré vlasti - na nebesa. Aboriginci po sobě nezanechali žádné mohutné kamenné stavby, písemné, či umělecké předměty, jako ostatní vyspělé světové národy. Neměli to zapotřebí, jejich poklady byly spíše duchovního zcela jiného charakteru.“

Odoberať Austrália