Archeologický komplex Licurnique, ktorý sa nachádza štyri hodiny cesty od okresu Olmos v severnom regióne Lambayeque v Peru, odhaľuje dôkaz astronomického "laboratória". Podľa ľudí okolo vykopávok, na skalách vytesané astronomické symboly v skúške času obstáli. Spomínané archeologické nálezisko sa datuje do obdobia pred 3500 alebo 4000 rokmi, a bezpochyby stojí za to ho preskúmať.
Nové bádanie v arménskom komplexe kamenného kruhu Carahunge ukázalo, že je pravdepodobne jednou z najstarších známych megalitických pamiatok mimo Turecka, datovanou zhruba do roku 5500 p.n.l.
Jeden z archeológov na nálezisku pri Taosi, Čína, popisuje, že staroveké observatórium, ktoré tam je: „...sa nepoužívalo len pre pozorovanie astronomických javov, ale tiež pre obetné rituály."
Tak často čítame vzrušujúce titulky, ktoré prehlasujú, že archeológovia objavili „toto, alebo tamto najstaršie na svete". V roku 2005, napríklad, čínske médiá vyhlásili, že sa našlo „najstaršie observatórium na svete" pri Taosi v provincii Shanxi, ktorého pôvod sa datuje nejakých 4100 rokov do minulosti.
Z archeologických vykopávek je zřejmé, že jednoduché početní úkony zvládali již lovci mamutů. Používali k tomu názornou pomůcku - prsty na rukou, které umožňují počítání pomocí desítkové soustavy. První základy matematiky v historii se objevují v době před 5000 lety v povodí řeky Indu. Tehdy tam stála kvetoucí městská centra Mohendžo - Daro a Harappa. Zdejší obyvatelé používali na stavbu normované cihly, jejichž poměr stran činil 4:2:1 a k matematickým operacím desítkovou soustavu.
Prekopávanie sa do minulosti
Výskumníci v priebehu vykopávok v starovekom mayskom meste El Ceibal objavili vôbec najstaršie obradné stavby, datované do roku 1000 p.n.l. Tieto stavby sa neskôr všeobecne rozšírili po celom mayskom svete a boli používané ako slnečné observatóriá
Archeológovia 25. apríla 2013 oznámili, že vôbec najstarší staroveký mayský obradný komplex objavený v nížinách strednej Ameriky je o 200 rokov starší než podobné objavené náleziská v tomto regióne. Nedávno odkryté námestie a pyramída pravdepodobne slúžili ako slnečné observatórium, v ktorom sa odohrávali náboženské rituály...
Egyptskú kultúru ovplyvnilo učenie niekoľkých náboženských chrámov postavených na starostlivo zvolených miestach pozdĺž Nílu. Podľa egyptských kňazov potrebuje každá forma vo vesmíre, ktorá rastie, svoju schránku, aby sa mohla vyvíjať v čase. Chrámy predstavovali schránky umožňujúce rozvoj egyptskej civilizácie. Každý z týchto egyptských chrámov sa špecializoval na inú oblasť. Ich cieľom bolo oznámiť ľudu základné princípy a pravdy. Každý chrám fungoval ako iný orgán tela Zeme s odlišnou funkciou a zameriaval sa na výučbu a prieskum iného náboženského subjektu. Tak vytvárali predstavu o Bohu.
Nepotrebuje komentár...