Bol to pre archeologický tím zo švédskej Lundskej univerzity normálny pracovný deň, kedy kopali kvôli študijným a výskumným účelom. Avšak ten deň ich priviedol k objavu niečoho, čo malo veľmi ďaleko od bežnej veci. Pamiatky Egypta ako turistickej krajiny priťahujú veľa pozornosti turistov z celého sveta. Tajomstvo toho, ako boli postavené pyramídy a iné staroveké miesta zostáva záhadou, a majstrovstvo kresieb na stenách je stále dychberúce, dokonca aj po stáročiach.
Český archeologický tím a profesorka AUC (Americká univerzita v Káhire) objavujú hrobku starovekej egyptskej kráľovnej na nekropole v Abúsíre juhozápadne od Káhiry. Pamiatky Egypta ako turistickej krajiny priťahujú veľa pozornosti turistov z celého sveta. Tajomstvo toho, ako boli postavené pyramídy a iné staroveké miesta zostáva záhadou, a majstrovstvo kresieb na stenách je stále dychberúce, dokonca aj po stáročiach.
Ruiny nejstaršího kamenného chrámu světa stojí v jihovýchodním Turecku poblíž syrských hranic: archeologové určili jejich stáří na 11,5 tisíciletí. Asi je jen náhoda, že lokalita se nachází nepříliš daleko od Araratu - hory, na níž šťastně přistál Noemův obří koráb po potopě světa. Přinejmenším podivné ale je, že ruiny Göbekli Tepe pocházejí z doby, která nápadně přesně odpovídá Platonovu datování zkázy Atlantidy. Za pozornost stojí i to, že v téže době a ve stejné oblasti začala takzvaná neolitická revoluce, během níž lidé radikálně změnili způsob obživy: z lovců se stali zemědělci. Zvláštní je i jméno lokality: Göbekli Tepe v turečtině znamená "hora pupku", přeneseně "hora středu".
Mezi megality bývají někdy zařazovány i podivné kamenné věže zvané nuraghi, kterými je v obrovském množství poset středomořský ostrov Sardinie. Trochu se podobají baleárským talayotům, ale technika stavby a zřejmě i časové zařazení jsou odlišné - údajně pocházejí z druhého tisíciletí př. n. l., někteří odborníci ale soudí, že vznikly před více než 8 tisíci lety. Největší z nich jsou přes 20 metrů vysoké.
Hrobky otca a jeho staršieho syna zobrazujú krásne scény starovekých remeselníkov. Pamiatky Egypta ako turistickej krajiny priťahujú veľa pozornosti turistov z celého sveta. Tajomstvo toho, ako boli postavené pyramídy a iné staroveké miesta zostáva záhadou, a majstrovstvo kresieb na stenách je stále dychberúce, dokonca aj po stáročiach.
Dve mayské usadlosti, o ktorých doposiaľ hovorili iba legendy, sa podarilo objaviť členovi Slovinskej akadémie vied a umení. Mestá ležali tisíc rokov zabudnuté v mexickej džungli...
Aj keď nedávno objavené hrobky dvoch kňazov zo starého Egypta zničili vandali a ich kosti rozhádzali po pohrebnej komore, nádherné nástenné maľby a niekoľko artefaktov zostalo nedotknutých. Maľby a niekoľko predmetov sú dôkazom, že kňazi sa podieľali na posvätnom rituále mumifikácie.
„Architektúra je skamenelá hudba“
Johann Wolfgang Goethe
Kymatika zviditeľňuje zvukové vlny a pomohla odhaliť, že Goetheho citát môže platiť doslova...
Zaujímavý archeologický objav sa podarilo nájsť náhodou pri búraní. Pravdepodobne ide o najväčšie a najzložitejšie podzemné mesto na svete. Hlboké podzemné mesto v srdci Kapadócie, v tureckom meste Nevsehir, je jedným z najzaujímavejších archeologických objavov posledných rokov.
„Teória je len nástroj. Keď nástroj nie je pre prácu potrebný, musí sa vymyslieť iný.“
H. Schliemann
Mykény boli hlavným mestom mykénskeho sveta, dnes predstavujú archeologickú lokalitu na severovýchodnom Peloponéze. Mykény dali názov civilizácii, ktorá sa rozprestierala po celom vtedajšom Grécku od 16. do 12. storočia pred Kr. Mykény ležali na veľmi strategickom mieste a kontrolovali všetky cesty na Peloponéz a aj na pevninské Grécko. Za zakladateľa tejto pevnosti sa považuje legendárny Diov syn Perseus. Po ňom nasledovala dynastia Atreovcov a jeho potomkov Agamemnóna, Oresta a Teisamena.
