Na dni, kdy Kryštof Kolumbus objevil Ameriku, zdánlivě není nic záhadného: podle učebnic prostě 12. října 1492 spatřil zemi, která se později ukázala být novým kontinentem. Ve skutečnosti se tak ale stalo za velmi podivných okolností. Datum, které je považováno za symbolický počátek novověku, předznamenalo záhadné světlo, o jehož podstatě jedni vedou spory, zatímco jiní tuto událost raději mlčky přehlížejí. A přece Kolumbovy deníky mluví jasně…
Aramu Muru, Sillustani, Tiwanaku, Puma punku a Ostrov Slnka...
Teraz keď sa energia Krista stále viac oddeľuje od energie Antikrista, a keďže mimozemské konflikty narastajú, nastanú mnohé ďalšie zmeny. Čas bude mať poruchy a bude sa chovať takmer nezmyselne. Dôjde k viacerým pozorovaným časovým posunom, kedy ľudia zažijú spontánne individuálne alebo kolektívne udalosti, a niektorí ľudia takmer cez noc zostarnú. Individuálne udalosti sa môžu prihodiť v okamihu, náhle a neočakávane. Môžu byť pociťované ako hmlisté udalosti bez pocitu, že sa všetko stemňuje. Osoba môže cítiť, že je v jednom okamihu v jednej lokalite, v ďalšom momente niekde inde, a v ďalšom späť na pôvodnom mieste. Niektoré časové posuny budú zložitejšie a budú trvať dlhšie.
