Ale človek môže vo svetle týchto ideí preskúmať moderný socio-vedecko-technologický stav sveta a vyvodiť predbežné závery týkajúce sa hodnoty učení Pradávnych. História vedy demonštruje, že zriedka budujeme na veľkých objavoch predchádzajúcich generácií vedcov.
„Antropokozmická náuka [trvá na tom, že] každý rastlinný a živočíšny druh predstavuje stupeň v evolúcii vedomia...“
Človek je mikrokozmom makrokozmu.
„Takže Vesmír je inkarnovaný v človeku a nie je ničím iným, než potenciálnym Človekom, Antropokozmom.“
„...Veľká sfinga Harmachis sa týči na stráži nad severným výbežkom od čias Nasledovníkov Hóra. Vytesaná z pevnej skaly, na okraji horskej plošiny zdá sa, že dvíha hlavu, aby skrz údolie prvá zočila vzostup svojho otca – Slnka. Dnes sa dajú v jej zvetranom tele rozoznať už len hlavné črty leva. Spodná časť hlavy v ruinách, krk sa zdá byť príliš útly aby ju udržal.“
Pravé vzdelávanie je samo o sebe cieľom, predsa je tiež prostriedkom evolúcie vedomia, pretože zahŕňa svoju vlastnú formu utrpenia.
„Chrám človeka“ môže čitateľa učiť prostredníctvom skúseností Schwallera de Lubicz vyjadrených ako jeho vlastné pochopenie. Naša skúsenosť bude menej bohatá, ale pochopenie sa môže vyvíjať, pretože sa oživujú samotné idey.
Kľúče k pochopeniu múdrosti Starovekých sa zachovali
Joseph Ray, Ph.D.
Z času na čas sa prakticky každému prihodia nevedomky významné udalosti.
Veľké objavy, impozantné vynálezy a dokonca vážne odkazy hlbokého dedičstva poskytovaného ľudstvu v relatívnej záhadnosti a niekedy proti vôli jeho kolektívneho nevedomia.
Taká udalosť sa stala koncom roku 1998 vydaním najväčšieho diela R. A. Schwallera de Lubicz: „Chrám človeka.“
Tie priťahovali odjakživa. Ľudia boli a sú ochotní podstúpiť neuveriteľné veci, aby vedeli viac. Obzvlášť vyhľadávané sú znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné. Tak nejak automaticky sa predpokladá, že to očiam skryté je dôležitejšie, ako to zjavné. Že to, za čo sa platia veľké sumy, je hodnotnejšie.
Zvyčajne pripisovaná faraónovi štvrtej dynastie Snefruovi, Červená Pyramída z Dahšúru je súčasťou vojenskej oblasti a bola až donedávna pre verejnosť uzavretá.
Hlavný plán pochopenia múdrosti starovekého Egypta je už na príslušnom mieste, ako verí West, ale nepochádza, ako by ste mohli očakávať, z vnútra okruhu egyptologického establišmentu. Rozsiahle dielo R. A. Schwallera de Lubicz, zhromažďované počas dôkladného štúdia Chrámu v Luxore od roku 1937 do roku 1952, nie je nič menej než „jednotní teória poľa" filozofie a vedy starovekého Egypta. Schwaller de Lubicz je najviac známy pre svoje súhrnné, pôvodné dielo ohľadom starovekého Egypta s názvom „Chrám človeka“.
"Počas svojho prvého výletu do Egypta a po prvých diskusiách s Hakimom mi bolo zrejmé, že tento muž hovorí o dávnom Egypte s takou silou a sebadôverou, že je jasné, že je zasvätený do ezoterických informácií, ktoré do tej doby boli známe len útržkovito."
"Nie je treba dodávať, že u mňa táto kazeta trafila do čierneho! Počúval som ju znova a znova. Bolo mi jasné, že Kinnamanove tvrdenia zapadajú do jednej z týchto troch kategórií: buď bol tento muž úplne šialený, patologický klamár, alebo na tom všetkom bolo niečo pravdy."
