HĽADÁ SA MESAČNÁ ŠACHTA II. (+VIDEO)

URÁNIUM

Pozrime sa však na erudovanú osobnosť A. Horáka i z iného uhla. Pochádza údajne zo zámožnej rodiny vlastniacej v oblasti Jáchymova rodinný podnik Domain Keilburg, tj. poľnohospodárstvo, lesy a bane. V baniach sa ťažilo striebro a urán. Podnik zamestnával 500 ľudí a Anton okrem toho, že dostal to najlepšie vzdelanie, pomáha svojmu otcovi samostatne ako riaditeľ až do okupácie nacistami v roku 1939. Počas týchto rokov pôsobil ako náhradný učiteľ v miestnej strednej škole pre seniorov a učil históriu a jazyky. Za zmienku stojí i perlička, že okolo roku 1920 sa Anton a Anna Horákovci stali blízkymi priateľmi Madam Curie. Bolo to potom, ako kúpila na svoje výskumy uranín z Horákových baní.

V rokoch 1939 až 1941 ho zatklo gestapo a väznilo ho v koncentračnom tábore Theimwald. Odkiaľ sa mu podarilo utiecť 22. júna 1941. Až do roku 1943 sa skrýval na Slovensku. Od roku 1943 je účastníkom odbojového hnutia a potom i Slovenského národného povstania. Je údajne členom povstaleckej armády bojujúcej v sektore Podkarpatská Rus (?).

A teraz prichádza to hlavné z jeho života. Od januára 1945 sa stáva pod sovietskou okupáciou znovu riaditeľom soľnej bane vo Visakne. Koncom mája po oslobodení sa vracia do Prahy, kde koncom roku 1945 preberá funkciu poradcu odboru baníctva v Československej vláde. V decembri 1946 sa ujíma zvláštneho referátu pre Jáchymov pri Ministerstve horníctva Československej republiky. No po 15-tich mesiacoch vo svojej funkcii je 7. marca 1948, zrejme hneď po víťaznom februári, komunistami prepustený z práce a v júni 1948 uteká do Francúzska.

Až teraz je jasné pre všetkých, čo sme o tom nevedeli, že Horákove dáta mohli byť vymazané zo všetkých republikových archívov preto, že za hranice ušiel človek, ktorý poznal dôležité informácie o strategických uránových ložiskách v Československu. Alebo to bolo ináč? Viacerí bádatelia vážne spochybňujú mnohé Horákom uvádzané životopisné údaje. Ale o tom až niekedy inokedy.

Ak by sme však predpokladali, že Horák vo svojom životopise skutočne nepreháňal a nemenil z istých dôvodov vlastnú identitu, potom musel byť skutočne výraznou osobnosťou. Vzdelanec, banský inžinier, majiteľ uránových baní. Ak teda v jeho príbehu, skutočne nejde o mystifikáciu, potom by mohla situácia s Mesačnou šachtou vyznieť skutočne vážne... No kritici jeho nejasných životopisných údajov sú skeptickí.

Ak Dr. Horák zmenil a zneistil informácie zo svojho vojnového denníka, urobil tak iste preto, aby dokonale zmiatol všetky stopy po skutočnej polohe ním „objaveného” objektu. Buď si dobre uvedomoval jeho skutočnú hodnotu a nechcel, aby ho hocikto objavil, alebo čo je rovnako možné, no ešte pravdepodobnejšie, nechcel, aby sa, ak by šlo o mystifikáciu, dala ľahko odhaliť a dal jej tak do vienka punc nesmrteľnosti.

Stále ešte existuje možnosť, že Antonín Horák mohol spolupracovať s tajnými službami a ani by sa mu nebolo prečo diviť. Veď ho vyhodili z takého vysokého postu, znárodnili mu majetok a pred hrozbou uväznenia musel ujsť za hranice. Nakoniec zemepisné súradnice uvedené v záhlaví originálneho článku v NSS News označujúce polohu záhadnej šachty sa presne trafili do zakázaného vojenského priestoru v Levočských vrchoch. Náhoda?

Obaja autori sa snažia dať do súvislosti s Mesačnou jaskyňou i príbeh prerozprávaný poľským profesorom Pajakom o záhadných tuneloch v Babej hore, o ktorom Pajakovi rozprával rovnako záhadný a neznámy Wincenty. V príbehu mohlo údajne dôjsť k zámene názvoslovia Babej hory za Babiu dolinu, keďže sa na Babej hore doposiaľ žiadne tunely nenašli a tajomstvo sa v tomto príbehu u horalov dedilo z otca na najstaršieho syna. Je pozoruhodné, že Horákov príbeh sa v tomto kontexte na ten Pajakov predsa len nápadne podobá. Horák to dokladá vo svojom rozprávaní nasledujúcimi slovami: „…Slávek nemá syna, ktorému by zveril tajomstvo jaskyne – jeho dcéry ho nepoznajú a aj tak sa vydajú do okolitých dedín…“

Toto je pozoruhodný a zároveň podozrivý styčný bod medzi oboma príbehmi. Vonkoncom však nemožno tvrdiť, že oba príbehy sú situované v jednej a tej istej oblasti či doline, aj keď pojednávajú o príbuzných tematických záhadách. Je veľmi pozoruhodné, že oba tieto legendárne príbehy vznikli zhruba v rovnakom období polovice šesťdesiatych rokoch 20. storočia.

Obr. Fotokópia originálnej kresby Mesačnej šachty z Horákových vojnových zápiskov. Jozef Čepela, ktorý sa záhadou intenzívne zaoberá už viac ako desaťročie, objavil na tejto kresbe závažnú indíciu nanajvýš podozrivú vec.. Veľký vzdelanec A. Horák spravil v slove “jeskine” tvrdku. Ako je to možné? Je skutočne autorom tohoto náčrtku?

Kým sme si mysleli, že existuje len jeden Horák alias Ernest Hönig z Mníška nad Popradom, ktorý hneď pred príchodom sovietskej armády v januári 1945 uteká, mali sme dôvod veriť Horákovi jeho pesimistické reči o osude jeho objavu. Veď vo svojom vojnovom denníku z 28. 10. 1944 napísal:

„Vyryl som svoje meno… do remienka, potom som ho ovinul okolo zlatého zadného plášťa svojich hodiniek a vložil do fľašky zavrenej kamienkami a hrudou ílu zmiešaného s dreveným uhlím. Tento dôkaz som potom položil do šachty v tvare polmesiaca na popol z fakieľ. Možno tam zostane tak dlho až do doby, kedy táto štruktúra úplne zmizne za stalaktitovou a stalagmitovou oponou. (Podľa tohoto Horákovho podtónu sa zdá, že jaskyňa by nemala byť nikdy odhalená – kvaple predsa rastú tisíce rokov). Slávek nemá syna, ktorému by zveril tajomstvo jaskyne – jeho dcéry ho nepoznajú (Aká istota!) a aj tak sa vydajú do iných dedín. Pokiaľ sa nevrátim jaskyňu preskúmať ja, za pár desaťročí o nej už aj tak nikto vedieť nebude.“ (Skutočne záhadné a príznačné slová tvorcu legendy.)

Pokiaľ sme poniektorí o autorovi týchto slov ešte nič nevedeli, boli skutočne záhadné. No po „odhalení” (odhalení v úvodzovkách preto, že na internete už bola osobnosť A. Horáka dávnejšie známa) jeho totožnosti v knihe autorov M. Jesenského a R. K. Lesniakiewicza možno vidieť veci jasnejšie. Veď si pripomeňme, že skutočný Antonín Horák pôsobí po vojne v Československu až do marca 1948. Nachádzal sa teda na území Československa od mája 1945 do februára 1948, teda plných 22 mesiacov, vo významnej vládnej funkcii a nevyužil túto možnosť, aby svetu z pozície svojho významného postu odhalil túto jedinečnú archeologickú podivuhodnosť? Prečo? Pre zaneprázdnenosť vládneho funkcionára? Čo mohlo byť dôležitejšie ako epochálny objav? Alebo Horák rozmýšľal nejako ináč a nadčasovo? Nechce sa mi veriť. Chcel azda, aby Mesačná šachta nepadla do rúk komunistickému režimu?

Obr: Prekreslená mapka Mesačnej šachty s anglickým rukopisom, k čomu slúžila, kde bola publikovaná? Nemohla to byť predloha pre Horáka a jeho fiktívny príbeh?

-pokračovanie-

Eduard Piovarči

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Použité zdroje:

JESENSKÝ, M., LEŠNIAKIEWICZ, R, K.: Tajemnica Ksieźycowej jaskyni, Studio wydawnicze „ZA PROG“ 2006

Úryvok je z publikácie JASKYNIAR 2007
REGIONÁLNY SPRAVODAJ ŽILINSKÉHO KRAJA

S dovolením autora

Pozn. red. Príbeh Mesačnej jaskyne je v záhadologických kruhoch už takpovediac klasikou. Jedného dňa sme však do redakcie dostali e-mail od tajomného “banského inžiniera”. Rozhodli sme sa tému spracovať vo videu:

Súvisiace:

Seriál: MESAČNÁ ŠACHTA KONEČNE LOKALIZOVANÁ?
https://miesta.net/rubrika/serial-mesacna-sachta-konecne-lokalizovana

Tajomná mesačná šachta
http://www.miesta.net/clanok/tajomna-mesacna-sachta

Tajemství "Měsíční jeskyně"
http://www.miesta.net/clanok/badanie/tajemstvi-mesicni-jeskyne

Bádanie na Slovensku
http://www.miesta.net/badanie-na-slovensku