MÁGOVIA BOHOV: Rozhovor s Grahamom Hancockom II.

DAVID THRUSSELL (DT): Pohroma, ktorú spomínate, na nás priam hľadela z dôkazov, však?
GRAHAM HANCOCK (GH): Priamo na nás hľadela, ale neviním historikov a archeológov, že do dnešného dňa v jej pochopení zlyhali. Je to z toho dôvodu, že vedúce osobnosti vedeckého poľa posledných 7 alebo 8 rokov len kompilovali a vykazovali evidenciu toho, čo dnes nazývame „kométou mladšieho Driasu“. Je to veľmi nedávny objav a dôvod pre tento objav je, že hlavné stopy tejto kométy spred 12 800 rokov boli až v ľadovci Severnej Ameriky. Jednalo sa stále o dobu ľadovú. Severná Amerika bola až po New York pokrytá ľadom, asi dve míle hrubým a aspoň štyri fragmenty kométy ľadovec zasiahli. Ale neponechali žiadne veľké krátery na zemi, pretože tie zostali v ľadovci a značná teplota a kinetická energia kométy ľadovec roztopila, takže tieto krátery boli dočasné a čo nám zostalo, bol len šokový efekt na zem pod ním. Nedávno sa zopár kráterov našlo. Taký ten druh kráterov, čo zostane po dopade objektu do dvojmíľového ľadovca a prenesie jeho šok do skalného podložia pod ním.

Omnoho podstatnejšie sú dôkazy „vedeckého tímu mladšieho Driasu“ – viac ako 30 vedcov pracuje na kométe z mladšieho Driasu. Dôkazy sú založené na tom, čo nazývam „analógiou dopadu”. Keď máte objekt letiaci asi 60 alebo 70 tisíc míľ za hodinu a ten objekt má priemer asi kilometer alebo dva, má neskutočne mnoho kinetickej energie, čo znamená, že sa pozeráte na explozívnu energiu v rozsahu celkové jadrového arzenálu Zeme v jednom celku. A to má jednoznačné, viditeľné následky. Jedným je sklo. Máte tu vypustený prebytok tepla o bode varu krištáľu. Teploty presahujúce 2 200°C. To vytvára sklo, ktoré je nerozoznateľné od skla, vytváraného pri jadrových explóziách. Taktiež získate mikročastice a veľmi zreteľné nanodiamanty, ktoré vznikajú v dôsledku šoku a zahriatia. Tieto nanodiamanty sú viditeľné len pod mikroskopom a nachádzajú sa v kombinácii so sklom, uhlíkovými mikročasticami a inými dôkazmi po celom svete. Sú presvedčivým dôkazom gigantického kozmického dopadu spred 12 800 rokov.

A mimochodom, je to práve tento typ dôkazov, ktorý bol pôvodne presadzovaný v záujme dokázania, že pred 65 miliónmi rokov asteroid vyhladil dinosaurov. Sú len dve také udalosti v histórii Zeme za posledných 100 miliónov rokov, keď sme mali takéto analógie dopadu rozprestreté po celom svete. Jedným z nich je tzv. ›› udalosť K-T spred 65 miliónov rokov, ktorá vyhladila dinosaurov. A druhý je dodnes nerozpoznaný, aj keď spôsobil značné vyhladenie života, spred 12 800 rokov, spôsobené kométou mladšieho Driasu. Vravím „Mladší Drias,“ pretože je to geologické pomenovanie obdobia medzi 12 800 rokmi a 11 600 rokmi, keď sa klíma na Zemi zmenila na zatiaľ nevysvetliteľný silný mráz. Teraz už poznáme jeho príčinu. Bola to naša interakcia s fragmentami veľkej kométy a vplyv bol skutočne ohromujúci.

DT: Dá sa predpokladať, že mainstreamoví akademici, médiá a veda sú naviazané len na určitý pohľad na históriu?

GH: Áno. Dá sa to predpokladať a nie je to vôbec prekvapujúce. Je to vždy ten istý prípad – keď máte určitú oblasť štúdia, akúkoľvek disciplínu, či je to geológia alebo v tomto prípade archeológia – povedomie je v nich už vybudované. A rešpektované osobnosti len prispeli k takému povedomiu a nová generácia evidentne rešpektuje prácu svojich mentorov. A čo sa postupne buduje, je rámec, obraz ako by štúdium malo vyzerať. V prípade archeológie bol tento obraz budovaný posledných 100 rokov len slabou evolúciou civilizácie – vidiac, že naši predkovia boli v období asi 8 až 9 tisíc rokov dozadu lovci-zberači a nič viac. Potom tu vidíme postupný pohyb k permanentnému osídleniu a asi okolo 5 000 rokov dozadu vidíme prvé väčšie mestá a prvú veľkú megalitickú architektúru. Toto je obraz civilizácie, ktorý nás učia mainstreamoví akademici, historici a archeológovia. Učí sa to v školách, rozširuje sa to vo veľkom po médiách, ale nejedná sa o fakt, len o rámec. Je to rámec, na ktorý sa dá odvolávať, vytvorený 100 rokmi archeologického štúdia. A to si myslím, že je problém archeológie a iných vedeckých disciplín, ktoré sa zasekli v určitom rámci. Keď sa objavia nové fakty, ktoré do rámca nezapadajú, vnímajú to ako zložité prispôsobiť sa a prvým krokom je takéto fakty zdiskreditovať. Keď do tejto existujúcej paradigmy príde ešte viac a viac dôkazov, ktoré nevedia vysvetliť, dôjde k zvrhnutiu paradigmy. Je tu plno ľudí, ktorí vykonali dobrú prácu a sú presvedčení, že majú pravdu, ale rešpektujú názory autorít oboru a nechcú prelomiť ľady – myslím si, že to je ten hlavný problém. To sa vo vede deje neustále. Žiadne myšlienky nezmenia predošlú paradigmu cez noc, ani s novými dôkazmi, aj keď ich nevie vysvetliť. To je to, čo momentálne nachádzame v dejinách a v archeológii – prichádza stále viac a viac nových dôkazov, ktoré nemôžu byť vysvetlené prostredníctvom existujúceho rámca histórie.

DT: Zašpekulovali by ste si trochu – za predpokladu, že teória, ktorú uvádzate, je správna – ako vyzeral pravek? Ako asi vyzeral svet na Zemi predtým, než táto kométa dopadla na planétu?

GH: Bol omnoho komplikovanejší než ten svet, ktorý nám vyobrazujú mainstreamoví historici a archeológovia. Nebol to len svet plný lovcov-zberačov, ale svet v ktorom spolu existovali aj lovci-zberači, aj vyvinutejšie civilizácie. To v skutočnosti nie je nič divné. Ak sa nad tým zamyslíte, tvoríme dnes veľmi technologicky vyspelú civilizáciu – západná technológia, industriálno-technologický komplex, ktorý sa rozšíril do sveta, v ktorom ale nie sme sami. Zdieľame tento svet s ľuďmi – lovcami-zberačmi – ako napríklad v púšti Kalahari, či Južnej Afrike. Lovci-zberači sa nachádzajú taktiež v povodí Amazonky. Sú tam dokonca kmene, ktoré sú úplne nekontaktované, ktoré ani nevedia, že existujeme. Kultúra s vyspelou technológiou nemala zatiaľ na ich vnímanie sveta vplyv. Takže koexistenciu, ktorú dnes vidíme medzi vyspelou technológiou a lovcami-zberačmi, by som rovnako naprojektoval do minulosti a dokonca by som povedal, že sa hodí i do obdobia pred viac než 13 000 rokmi počas Doby ľadovej, keď existovala na našej planéte rozvinutejšia civilizácia. Pamiatka na ňu je zachovaná v mýtoch a tradíciách po celom svete a je výrazne podporená archeologickými objavmi, akým je i ›› Göbekli Tepe.

-pokračovanie-

Zdroj: http://www.newdawnmagazine.com/

Preklad: M.B.

exkluzívne.miesta

Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

Graham Hancock
http://www.miesta.net/graham-hancock

Civilizácie dávnoveku
http://www.miesta.net/rubrika/civilizacie-davnoveku