„Všetky zákony, ktoré riadia telo i dušu, majú svoj čas. Naplnenie zákonov v pravom čase je súlad. Súlad tela a duše je radosť. Duša zvieraťa má len malú radosť, lebo udržať súlad zákonov zvieracieho tela je prosté a ľahké. Súlad všetkých zákonov, riadiacich ľudské telo, je neľahký, ale ak je dosiahnutý, rovná sa jeho radosť tvorivému šťastiu Brahmu v okamihu, kedy vznikol svet. Tomu šťastiu sa nevyrovná nič.“
Silné slová. Človek by sa pravdepodobne nemusel o nič starať, keby žil v podmienkach, v ktorých vznikol. Avšak jeho radosť by bola malá. Podmienky k životu rýchlo meníme, sú na hony vzdialené tým pôvodným. Musíme stále viac robiť preto, aby sme súlad dosiahli. Ak sa to podarí, potom naša radosť bude naozaj veľká.
Dôjsť k súladu tela a duše, to okrem iného znamená byť zdravý. Ono „okrem iného“ je iba výrazom okolnosti, že v ľudskom živote existujú i iné hodnoty, ktoré sa úrovňou blížia zdraviu. Ale nie je ich toľko a myslím, že keby sme zdravie vynechali, mnoho nám nezostane. Udržať zdravie sa zdá byť celkom jednoduché. Polovicu obyvateľov civilizovaného sveta kosia srdečné a cievne choroby, tretinu zhubné nádory. V zostávajúcich niekoľkých percentách sa tiesnia úrazy s infekciami, vrodené choroby, opotrebovanosť vekom, samovraždy, cirhóza pečene, cukrovka a desiatky ďalších chorôb. Ak dokážeme odstrániť cievnu sklerózu a nádory, budeme z najhoršieho vonku. Mnoho lekárov má pocit, že to ide!
Cesta za poznaním príčin veľkého vzostupu týchto chorôb v 20. storočí nebola ľahká. Na jej konci však nachádzame napodiv banálne zistenia. Prejedanie, mnoho cukru a tukov v strave, lenivosť, fajčenie, chemické látky vo vzduchu a potrave, stres. Je prakticky isté, že keď tieto negatívne vplyvy odstránime, zvýši sa naša šanca na život v zdraví do vysokého veku. Za hranicu dĺžky ľudského života sa pokladá sto desať až sto dvadsať rokov. Akonáhle sa začneme zaoberať touto otázkou, okamžite spozorujeme určitý rozpor. Chceme žiť, chceme byť zdraví, ale len málokto je ochotný preto niečo urobiť. Zdá sa, že hlavný problém spočíva v našej psychike. Ľudstvo sa neriadi zákonmi, ktoré pre neho prinášajú to najlepšie. Skôr, pokiaľ to preženiem, je vláčené „temnými pudmi“. Ľudia sa zabíjajú v náboženských vojnách, umierajú preto, že si domov kúpili pohodlné kreslá, z ktorých sa im nechce vstávať, či rýchly automobil, trpí, pretože príroda stvorila prasa a ľudstvu sa podarilo objaviť gén, ktorý vie vytvoriť sadlo. Preto nie je takmer nič platné písať rady „ako na to“, pretože ľudia vedia, ale nedbajú. Musela by sa zmeniť psychika človeka. Zmeniť ju, to neznamená pochopiť zákony civilizácie, ale naopak poznať zákony prírody. Dokázať sa v sebe stretnúť s prírodou. Začleniť sa do jej poriadku, harmónie. Len tak človek môže získať dosť energie na to, aby dokázal odolávať negatívnym vplyvom ľudského vývoja. V hre je predsa vždy dvojaká karta. Moja a protivníkova. Čím silnejší je protivník, tým dôslednejšia a premyslenejšia musí byť moja hra. Ak nás tiesni stres, musíme v sebe vybudovať obranné bariéry. Čítal som pekné prirovnanie: „Ak stojíme v horiacej miestnosti, nebude nám nič platné, keď budeme popisovať svoje pocity“. Napriek samozrejmosti takej situácie si tak počína značná časť ľudí. Ich organizmus trpí degeneratívnymi duševnými a telesnými chorobami a oni sedia a popisujú, aké pri tom majú pocity. Kedy im vyprchá nálada, kedy nespia, ako ich bolí žalúdok a prečo sa okolo tela usadzujú pneumatiky tukov. Priatelia sa ma často ako odborníka pýtajú, ako sa bránim pred stresom. Stresové situácie napadajú človeka ako moskyty. Náhle a neúprosne. Čakajú recept, ktorý býva často inzerovaný mnohými lekármi. Napríklad ten nasledujúci: „V prípade stresovej situácie sa zamerajte na bod nad svojou hlavou, povoľte opasok, zhlboka sa nadýchnite, vžite sa do situácie, že vašim mozgom preteká chladná, číra voda.“ Potom dôjde k situácii, že na pracovisku, či v rodine skutočne k takej stresovej situácii dôjde. Recept nepomáha. Nedokážeme sa uvoľniť, zbaviť sa myšlienok, sústrediť sa na bod nad našou hlavou. To preto, že nie sme pripravení, nie sme dosť pevní. Štýl nášho civilizovaného života nás naleptáva, narušuje našu hutnosť. Strata kondície, strata sebadôvery, ochablosť vnútorných orgánov, labilita cievneho aparátu, mozgová predráždenosť, to všetko sú pomaly pôsobiace jedy, ktoré jedného dňa zoslabia organizmus natoľko, že podľahneme. Je dobre známe, že ku kvalitnej funkcii orgánov potrebujeme dostatok minerálnych látok, vitamínov a vláknin. Bez nich sa organizmus začne skoro podobať blatu, z ktorého nie je možné stavať. Rozhodne nie pevné stavby. Biela múka, cukor, rýchlená zelenina, ktorej bunková stena je stavaná z dusitanov a vody, mäso, ktoré obsahuje viac vody, chemikálií a rastových hormónov než kvalitných bielkovín a nerastných látok, úplne zákonite vedie k takému oslabeniu organizmu, že stres sa pre neho stáva neúnosným bremenom. Až potom, keď rodičia budú myslieť na to, ako sa ich dieťa v dvadsiatich rokoch vyrovná so stresovou atmosférou našej civilizácie a dvadsať roční budú uvažovať o tom, ako na tom budú v štyridsiatke, až vtedy poznáme, že psychický stres je sice vec nebezpečná, ale zvládnuteľná. U zdanlivo zdravého človeka dokáže trojdenný silný stres vyvolať vznik žalúdočného vredu. Jeho zdravie však bolo skutočne iba zdanlivé. Stretnúť sa s nepriateľom sám v sebe, to vyžaduje značnú dávku vôle. Vyžaduje to umenie vložiť do súboja potrebnú dávku energie. Človek sa musí dlho učiť, ako s energiou zaobchádzať. Iste dobrú polovicu života.
Keby sme sa stretli s človekom, ktorý odmietne rádio, automobil, či plynový šporák, povieme, že nie je normálny. Odmietol to, k čomu ľudstvo došlo dlhým procesom vývoja. Rovnako podivne sa mi javí človek, ktorý odmieta skúsenosti ľudstva s výchovou vlastného organizmu. Také poznatky sa tvorili tisícročia. Nie je vôbec ľahké sa rozhodnúť pre ten či onen spôsob života. Jeden tvrdí, že je treba denne behať, druhý dodržuje istý diétny režim a prekladá ho pôstmi. Ďalší navštevuje pravidelne lekára a žiada komplexnú prehliadku. Sú tiež ľudia, ktorí vedia, že ich organizmus si poradí sám. Výber je veliký. Pokúsim sa nahliadnuť do tajničky ľudského života z pohľadu orientálnej zdravovedy a tradičných liečebných ľudových skúseností vôbec.
- pokračovanie -
Josef Jonáš
Zdroj: Křížovka života; moudrost orientální medicíny a dnešek, Josef Jonáš, Vydalo Severočeské nakladatelství, 1990, Z češtiny preložil: Sokol
MUDr. Josef Jonáš je jedným z najpopulárnejších autorov a zároveň vyhľadávaným praktikom celostnej medicíny. Jeho priekopnícka kniha Krížovka života patrí medzi najžiadanejšie publikácie, ktoré kedy vyšli.
exkluzívne.miesta
