V obidvoch prípadoch rozbory potvrdzujú prvotné závery mojich pôvodných štúdií Veľkej Sfingy a síce, že Sfinga a ohrada Sfingy dokazuje významné zvetrávanie vyvolané zrážkami a eróziou (rozpadom), a jadro tela Sfingy s najstaršími časťami chrámu Sfingy predchádzajú faraónov Chefréna (cca 2500 p.n.l.) a Chufua (Khufu alebo Cheops, predchodcu Chefréna, vládol asi v rokoch 2551-2528 p.n.l.).
Zaznamenaná v grafe, história Egypta neukazuje dlhý, stály, postupný zostup (od slávy Veku Pyramíd po Ptolemaiovskú morálnu a umeleckú dekadenciu až k zániku Egypta ako koherentného celku pod Rímskou nadvládou). Graf skôr ukazuje sériu vĺn s brázdami viac alebo menej rovnakými, a každý vrchol spravidla nižší než ten predchádzajúci – ako vlny na pláži po búrke. Ale nepopierateľne je vo svojej výške veľmi skoro po svojom začiatku (trochu ako štart automobilovej technológie s prvým vozom bez koní, s postupom za pár rokov k Ferrari z roku 2005 a potom postupne vracajúc sa späť k Fordu modelu T).
Čo sa týka návrhu vhodného kurzu pre egyptológiu, West radami nešetrí. Ph.D. v tejto oblasti by boli zaslúženejšie pri významnejších výzvach, než je inventarizácia Tutanchamonovej spodnej bielizne. V skutočnosti môže odriekať desiatky vhodnejších projektov osvietenejšieho výskumu.
Ľudia sú menej hlúpi, než sa domnievajú naši arogantní akademici. Avšak, ľudia sú aj nediskriminujúci. Divoko špekulatívne, dokonca bláznivé práce sú prijímané ochotne, naozaj oveľa ochotnejšie, než čokoľvek založené na prísnej učenosti. Erich von Däniken je oveľa populárnejší ako R. A. Schwaller de Lubicz (čo je pravdepodobne nevyhnutné s výnimkou nejakého ideálneho sveta počas Zlatého Veku) a, samozrejme vzhľadom na ciele Hollywoodu a TV, sú to vždy ratingy a doláre produkujúce záhady/bludárstva/alternatívy, ktoré získavajú najväčší priestor na obrazovke i väčšinu vysielacieho času.
Akademici sa desia záhad spôsobom, akým sa príroda desí vákua, ale – v prírode vákuum neexistuje, zatiaľ čo v akadémii je množstvo záhad. V žiadnej oblasti vedy či vzdelanosti nie je viac (alebo viac do očí bijúcich) záhad, než v egyptológii. A zároveň neexistuje žiadna oblasť, v ktorej sa záhady popierajú systematickejšie.
John Anthony West vidí podivné nezrovnalosti medzi dolným chrámom pri Sfinge a inými stavbami údajne tiež od Chefréna. Okrem toho verí, že takzvaný Osireon v Abydose, so svojimi masívnymi nevyzdobenými granitovými blokmi, je určite oveľa starší a štýlom úplne odlišný od susediaceho Osirisovho chrámu, ktorý vybudoval Seti I. v období Novej ríše:
Zvyčajne pripisovaná faraónovi štvrtej dynastie Snefruovi, Červená Pyramída z Dahšúru je súčasťou vojenskej oblasti a bola až donedávna pre verejnosť uzavretá.
Hlavný plán pochopenia múdrosti starovekého Egypta je už na príslušnom mieste, ako verí West, ale nepochádza, ako by ste mohli očakávať, z vnútra okruhu egyptologického establišmentu. Rozsiahle dielo R. A. Schwallera de Lubicz, zhromažďované počas dôkladného štúdia Chrámu v Luxore od roku 1937 do roku 1952, nie je nič menej než „jednotní teória poľa" filozofie a vedy starovekého Egypta. Schwaller de Lubicz je najviac známy pre svoje súhrnné, pôvodné dielo ohľadom starovekého Egypta s názvom „Chrám človeka“.
"Pre Johna Anthonyho Westa prináša hľadanie dôkazu pokročilej prehistorickej civilizácii nové ovocie."
J. Douglas Kenyon
Práve tak, ako je ego športovca viazané na výhry a cíti sa biedne, keď nezíska „Super Pohár," smeje sa John Anthony West, „tak egá učencov a vedcov sú viazané k tomu, aby mali pravdu. Nemajú mnoho peňazí a slávy a nie je v tom žiaden pôvab, a keď príde niekto, ako ja, reagujú ako obarené mačky."
Klasická egyptologie učí, že pyramidy byly postaveny kolem roku 2500 před Kristem. Autorka pětidílného cyklu ale tvrdí, že existují důkazy, že pyramidy jsou ještě starší…
