Existuje množstvo ciest, po ktorej sa človek, či celé ľudstvo môže vydať. Ciest počas ktorých bude vždy hlavnou prioritou získavanie energie potrebnej na uspokojovanie fyzických a duševných potrieb jednotlivca a snaha o šťastný a spokojný život. Naša krajina ponúka niekoľko ciest, po ktorých sa môžeme vydať a predurčiť si tak spôsob získavania energie, ktorou uspokojíme životné potreby obyvateľstva. Vybraná cesta je zrkadlom toho, ako využívame a hospodárime s prírodnými zdrojmi, akým spôsobom si zaobstarávame potravu a aké kultúrne hodnoty a tradície ctíme. Jej obrazom je prispôsobená okolitá krajina a duchovné hodnoty i tradície našej kultúry.
Opýtal som sa Davida, či počas tých prvých štádií niekto z NPWS namietol alebo tvrdil, že to bol len múdry podvod. „S konečnou platnosťou nie, všetci vypadli.” Ale spoločná reakcia tých, ktorí sa rozhodli“, že áno, tak tí s tým nechceli mať nič spoločné.” Davidovi povedali, aby „na to zabudol“ a „nikomu sa o tom nezmienil ani slovom.”
Počúvaj, ó človeče, slová mojej múdrosti, počúvaj hlas Thotha, Atlanťana. Zvíťazil som nad Zákonom časopriestoru. Poznanie som získal o budúcnosti času. Viem, že človek vo svojom pohybe časopriestorom vždy bude v Jednote so Všetkým. 
Začiatkom Strednej ríše (pred 3600 až 4000 rokmi) sa stal Abydos centrom kultu boha podsvetia Usira. Jemu zasvätená skupina chrámov bola vybudovaná v blízkosti „Terasy Veľkého boha“. Archeológovia mali dlhý čas problémy s určením presnej polohy chrámového miesta. Medzi rokmi 2002 až 2004 výskumníci z expedície Inštitútu výtvarných umení z Yale v Pensylvánii objavili dve stavebné vrstvy po budovách, ktoré sú datované do obdobia panovania faraónov Nachtnebefa I. a II. (približne pred 2400 rokmi) a do obdobia 18. dynastie (asi pred 3500 rokmi). Zdá sa, že strop Nachtnebefovho chrámu bol vyzdobený hviezdami vyrytými ako reliéf.
V poslednej dobe tak často počúvam, že ľudia nie sú spokojní s láskou, partnermi, kolegami, s priateľmi a podobne. Lenže staré známe hovorí: „Naša nespokojnosť s inými pramení najmä s našou nespokojnosťou zo sebou samým.“ A potom nám takýto ľudia len nastavujú naše vlastné zrkadlo, aby sme nazreli hlbšie do nášho vnútra a zamysleli sa nad tým, čomu my nechceme venovať pozornosť, čo potláčame, ba dokonca odmietame, alebo nechceme sami prijať. Bude sa nám to vracať dokola, kým veci nepochopíme a svoj postoj nezmeníme.