Zamyslite sa teraz nad touto tradičnou piesňou, zaznamenanou Obeyesekerem. Je odvodená z národnej epickej básne tamilského Nadu, zo Šilappattikaram: príbeh Šperku:
“Vytvorila rajskú studňu,
namočila [odev] v jej vode,
položila ruky na Palangovu hlavu,
a povedala mu nech vstane.
Akoby ležiac v posteli,
hlboko v príjemnom spánku,
pod vplyvom Pattini,
rozradostený bol princ.”
Jeden z významných, ale dosť neznámych príbehov z neskoršieho staroveku, je výprava na východ z egyptských prístavov v Červenom mori cez šíry oceán po dobu 40 dní a 40 nocí, k legendárnemu prekladisku Muziris, ležiacemu na indickom juhozápadnom, alebo malabárskom (Malabar) pobreží, v dnešnom indickom štáte Kerála. Jednalo sa o veľký navigačný výkon, technologický krok vpred, porovnateľný s objavom Amerík pri oboplávaní sveta Francisom Drakeom.
›› Ogdoada (Osmoro, pozn. prekl.), nazývaná taktiež Hehu alebo Večná, nebeskí vládcovia kozmického veku. Sú považovaní za predchodcov nám dnes známeho egyptského náboženského systému. Bohovia Ogdoady sa zaujímali o zachovanie a prosperovanie božského sveta a neskôr i nepriamo o formovanie ľudstva.
Nasledujúca časť je hieroglyfickým prepisom a prekladom Turínskeho kráľovského zoznamu od stĺpca IV, riadku 1 až 17. Táto časť zodpovedá Dynastii 6 až 7/8. Obsahuje dva súčty: jeden pre túto sekciu a jeden kumulovaný s predchádzajúcou skupinou. Je zvláštne, že pisár turínskeho papyrusu alebo jeho zdroja cítil potrebu rozlišovať kráľov do 5. dynastie a tých od 6. do 8. dynastie, len aby ich na konci zlúčil dohromady v osobitnom zhrnutí.
Kniha mŕtvych je zbierkou pohrebných textov a zaklínadiel Starovekého Egypta navrhnutých ako pomoc človeku na jeho ceste cez podsvetie do posmrtného života. Verilo sa, že bez týchto zaklínadiel človek podsvetím prejsť nemohol. Kniha obsahuje zaklínadlo s názvom „Štyridsaťdva vyhlásení Čistoty“ alebo „Negatívne spovede“. Toto zaklínadlo sa skladá z priznania prehreškov, o ktorých veril majiteľ hrobky, že sa ich počas života dopustil. Verilo sa, že všetky zločiny spáchané voči Maat by mali byť spísané, aby mohli byť ľahko odpustené.
Maat, tiež známa ako Ma´at alebo Muh-aht, bola ženským božstvom v Starovekom Egypte, ktorá reprezentovala pravdu, spravodlivosť, rovnováhu a morálku. Dcéra egyptského boha slnka Ra a žena mesačného božstva Thovta, bola pre Egypťanov stelesnením spravodlivosti. Rozhodovala o tom, či človek úspešne dosiahne posmrtný život vyvažovaním duše pierkom pravdy, ktoré predstavovalo kozmický poriadok a stabilitu univerza. Najstaršie záznamy, v ktorých je spomínaná siahajú až do Starej ríše, viac ako 2300 rokov do minulosti.
„...Veľká sfinga Harmachis sa týči na stráži nad severným výbežkom od čias Nasledovníkov Hóra. Vytesaná z pevnej skaly, na okraji horskej plošiny zdá sa, že dvíha hlavu, aby skrz údolie prvá zočila vzostup svojho otca – Slnka. Dnes sa dajú v jej zvetranom tele rozoznať už len hlavné črty leva. Spodná časť hlavy v ruinách, krk sa zdá byť príliš útly aby ju udržal.“
Existuje niečo, čo nám hovorí, že oficiálna chronológia ľudských dejín je úplne chybná. Existujú nálezy, ktoré naznačujú, že pred nami Zem obývala iná civilizácia – civilizácia, ktorej poznatky a technológia boli omnoho dokonalejšie ako tie, ktoré máme dnes, sofistikovaná spoločnosť, ktorá by mohla priniesť odpovede na mnohé záhady obklopujúce našu civilizáciu a pradávnu históriu.
Nasledujúca časť je hieroglyfickým prepisom a prekladom Turínskeho kráľovského zoznamu od stĺpca II, riadku 11 až po stĺpec III, riadok 26/27. Táto časť zodpovedá prvej až piatej dynastii. S výnimkou použitia „rubra“ pri Netjerikhet (Džóser), skupina neobsahuje žiadne ďalšie vnútorné členenie. Zhrnutie na konci predstavuje súčet všetkých kráľov uvedených v tejto sekcii. Mohlo by to znamenať, že v čase zostavenia turínskeho kráľovského kánonu, všetci panovníci po piatu dynastiu boli vnímaní ako jedna koherentná skupina.
