Podľa vedcov môžu byť slnečné hodiny objavené mimo hrobiek v egyptskom Údolí kráľov celosvetovo najstaršími slnečnými hodinami pochádzajúcimi z obdobia starovekého Egypta. Slnečné hodiny datované do obdobia vlády 19. dynastie alebo 13. storočia p.n.l., boli objavené na podlahe robotníckej chaty v Údolí kráľov, pohrebisku panovníkov Egypta z obdobia Novej ríše (približne 1550 p.n.l. až 1070 p.n.l.)
Začiatkom Strednej ríše (pred 3600 až 4000 rokmi) sa stal Abydos centrom kultu boha podsvetia Usira. Jemu zasvätená skupina chrámov bola vybudovaná v blízkosti „Terasy Veľkého boha“. Archeológovia mali dlhý čas problémy s určením presnej polohy chrámového miesta. Medzi rokmi 2002 až 2004 výskumníci z expedície Inštitútu výtvarných umení z Yale v Pensylvánii objavili dve stavebné vrstvy po budovách, ktoré sú datované do obdobia panovania faraónov Nachtnebefa I. a II. (približne pred 2400 rokmi) a do obdobia 18. dynastie (asi pred 3500 rokmi). Zdá sa, že strop Nachtnebefovho chrámu bol vyzdobený hviezdami vyrytými ako reliéf.
Archeologické nálezisko staroegyptského mesta Abydos, ktoré zohrávalo kľúčovú úlohu v náboženskom živote starých Egypťanov, sa nachádza v Hornom Egypte približne šesť míľ (10 km) od rieky Níl. Zdá sa, že najranejší panovníci Egypta vrátane tých, ktorí pochádzali z historicky prvej dynastie vládnucej Egyptu (3000 – 2890 PNL) boli pochovaní v Abydose.
Vedci oznámili, že objavili najstaršie známe znázornenia faraóna, ktoré sú vyryté na skalách v blízkosti rieky Níl v južnom Egypte. Rytiny boli prvýkrát spozorované a zaznamenané v roku 1890, ale znovu objavené boli až v roku 2008. Je na nich zachytená postava s bielou korunou, ktorá cestuje v slávnostnom sprievode na lodiach v tvare kosáku. Vyobrazená scéna snáď predstavuje cestujúceho panovníka pri výbere daní v starovekom Egypte.
Staroveký Egypt sa na takmer 3000 rokov stal jednou z najvyspelejších civilizácií, ktorej sa podarilo vytvoriť takú bohatú kultúru, že jej poznanie si vyžiadalo vznik samostatného vedného oboru. Ale zatiaľ čo egyptské umenie, architektúra a pohrebné zvyky sa stali trvalými objektmi záujmu, je tu ešte stále veľa neznámeho, čo nevieme o týchto slávnych staviteľoch pyramíd. Od najstaršieho záznamu mierovej zmluvy až po starovekú stolnú hru objavíme jedenásť prekvapujúcich skutočností o tomto „dare Nílu“.
Staroveký Egypt sa na takmer 3000 rokov stal jednou z najvyspelejších civilizácií, ktorej sa podarilo vytvoriť takú bohatú kultúru, že jej poznanie si vyžiadalo vznik samostatného vedného oboru. Ale zatiaľ čo egyptské umenie, architektúra a pohrebné zvyky sa stali trvalými objektmi záujmu, je tu ešte stále veľa neznámeho, čo nevieme o týchto slávnych staviteľoch pyramíd. Od najstaršieho záznamu mierovej zmluvy až po starovekú stolnú hru objavíme jedenásť prekvapujúcich skutočností o tomto „dare Nílu“.
Rosettská doska (franc. La pierre de Rosette) je čierna dvojjazyčná kamenná doska staroegyptskej stély, vytvorená roku 196 pred Kr. Vďaka nej bolo možné urobiť významný posun v chápaní egyptského hieroglyfického písma. Obsahuje dovedna 166 rozličných znakov. Názov nesie podľa miesta nálezu – mesta Rosetty (arab. ar-Rašíd) pri ústí západného ramena rieky Níl do Stredozemného mora.
Podľa záverov najnovšej štúdie mohlo byť egyptské mesto Alexandria, domov jedného zo siedmich divov starovekého sveta, založené v súlade s východom slnka v deň narodenín Alexandra Macedónskeho. Macedónsky kráľ, ktorý spravoval rozsiahlu ríšu siahajúcu od Grécka po Egypt na juhu a na východ až po rieku Indus ležiacu v súčasnej Indii, založil mesto Alexandria v roku 331 PNL.
Výskumníci hovoria o tom, že objavili stopy po suchých obdobiach a požiaroch vo fosílnom peli a v ložiskách uhlíkov pochádzajúcich z čias starovekého Egypta, ktoré sa zachovali v delte Nílu. Zistené stopy nám poskytujú dôkazy o historických klimatických katastrofách vrátane obrovského sucha, ktoré sa spája so zánikom Starej ríše v Egypte, éry niekedy známej ako vek pyramíd.
2008 Mar 28, Reuters, Cairo | "Nové dôkazy nájdené pri meste Tell el-Amarna poukazujú na chorú a zničenú populáciu, ktorá pracovala v ťažkých podmienkach - v protiklade k známejším obrazom bohatstva a prebytku známych z umenia a záznamov o starých Egypťanoch." Na záver sa pozrieme spoločne na celú vec v súvislostiach...
