„Keby mi niekto pred pár rokmi povedal, že pije vlastný moč, pomyslel by som si o ňom, že je padnutý na hlavu alebo úchylný. Keby mi naviac tvrdil, že si vlastný moč alebo moč dieťaťa, či tehotnej ženy aplikuje s pomocou klystíru, pokladal by som ho za dvojnásobne úchylného. To isté si asi bude myslieť väčšina z vás, ktorí budete čítať tieto riadky. Pevne však verím, že keď ich dočítate, zmeníte názor nielen na mňa, ale i na tisíce rokov starý spôsob liečenia močom alebo urinoterapiu.“
Ing. Jiří Cingroš sa narodil 1. mája 1941. Ako tlmočník a prekladateľ často pôsobil v Rusku a v Strednej Ázii, odkiaľ priviezol materiál pre svoju prvú knihu o liečiteľstve „Sám sobě doktorem“, ktorá bola a zatiaľ stále je veľmi úspešná na knižnom trhu. Po roku 1989 pracoval ako 1. tajomník pre kultúru na čs. veľvyslanectve v Moskve. Tu sa zoznámil s ďalšou v Rusku a na východe veľmi rozšírenou metódou – urinoterapiou alebo liečením močom. Túto metódu spoločne s očistnými krokmi uplatňuje na sebe a svojom okolí už niekoľko rokov s vynikajúcimi výsledkami.
Svojho času autor presídlil pracovne do hlavného mesta Jemenu Sanaá, teda do pozdného stredoveku, minimálnych hygienických podmienok, nadmorskej výšky 2.600 metrov, kde je o tretinu menej kyslíka a silné slnečné žiarenie.
I tu mu urinoterapia pomohla prekonať počiatočné ťažkosti a rozbiť poveru o ťažkom prechode Európana do tropických a iných „nepriateľských“ krajín.
Pritom so sebou nevzal jediný liek a doktorov už niekoľko rokov neuznáva.
Konkrétny dialóg s pacientkou:
-„Kedy ste začala s urinoterapiou?“
-„Pred dvomi rokmi a od tej doby ju praktikujem denne.“
-„Čo vás k tomu viedlo?“
-„Bezvýchodiskovosť, absolútna bezvýchodiskovosť, pri celej škále chorôb a chýbajúcej lekárskej starostlivosti. Takže tie choroby: arachnoencefalitída, chronická pankreatitída, chronická cholecystitída, vred na dvanásťtorníku, chronický vredový zápal žalúdka, reumatoidná artritída. Ťažko povedať, ktorý orgán ma nebolel. Mala som úžasnú alergiu. Celé telo ma svrbelo, alergia spôsobená predávkovaním liekov bez nádeje na pomoc. Chceli ma poslať do blázinca.“
-„Čo konkrétne z urinoterapie ste robila?
-„Urinu som začala piť hneď, čo sa do mňa vošlo, nepárny počet dúškov či skôr hltov, od 7 do 15, takže som naraz vypila i 300 gramov. Pila som len ráno, mazala sa niekoľkokrát denne, podľa toho, ako som mala čas, ráno, na poludnie i večer. Večer som však prestala, bola som veľmi rozrušená. Klystíry som tiež začala robiť hneď. Posledný rok pijem iba odparenú urinu. Zmenila som stravovacie návyky a došla som k záveru, že urina sa stala pre mňa skutočným liekom. Chutí mi, vonia, nespôsobuje žiadne obtiaže. Keď ju doma varím, nikto nič nezbadá. Nad sporákom mám samozrejme digestor.“
-„Aké sú vaše úspechy pri ozdravení organizmu?“
-„Mám 52 rokov a prakticky sa mi vrátilo zdravie tridsaťročnej ženy. Behám, skáčem, lyžujem, plávam v ľadovej vode aj v mrazoch. Mám radosť zo života. V oblasti solaru plexus cítim oheň, ktorý ma zahrieva. Hlavne sa mi vrátilo stratené zdravie.“
-„Aké zmeny pozorujete v duchovnej oblasti?“
-„Za rok som vyšla z temnôt, začala som chápať zmysel života. Prešla som na vieru, dala som sa pokrstiť, cítim kozmické vibrácie, mám pocit spojenia s vesmírom, ktorý ma celú napĺňa. Snažím sa pomáhať ľuďom, v tom vidím teraz svoj životný zmysel.“
-„Čo by ste chcela dodať?“
-„Ľudia musia uveriť. Jednoznačne. Bez viery nemôže celý systém fungovať.“
Jiří Cingroš, „Urinoterapie“, Nakladatelství Start, Benešov 1996
Z češtiny preložil: Sokol
exkluzívne.miesta
