Plán? Aký plán?
Každý z nás žije na elektrickej planéte s elektrickým nábojom v tele. Všetci sme súborom dynamických elektrických obvodov. V organickej hmote našich komplexných tiel sa nachádzajú trilióny buniek, ktoré v rámci naprogramovaných biochemických reakcií neustále prenášajú a prijímajú energiu.
Uzemnenie: najväčší zdraviu prospešný objav všetkých dôb?
Nedostatok informácií o programe a štruktúre dňa má jednu veľkú výhodu: nezávislosť a slobodu od naprogramovaného rozvrhu. Pred príchodom do Przesieky sme okrem miesta a času stretnutia vedeli len málo o tom, čo nás počas pobytu čaká. Popis na rozoslanej brožúre síce stručne zmieňoval všetky časti tréningu, ale neobsahoval žiadne konkrétne informácie o nadchádzajúcom programe. V čase, keď sme na pražskom letisku v druhý decembrový týždeň 2016 nastupovali do autobusu, sme preto boli v stave absolútnej nevedomosti ako deti, ktoré sa chystajú na školský výlet.
Každý prichádza do Przesieky s istým očakávaním. Ľudia sa chcú zvyčajne aspoň nachvíľu vzdialiť od svojho každodenného života, od ktorého potrebujú občas krátku pauzu, či už ho milujú alebo nenávidia. Mnohí prichádzajú na toto miesto, aby tu našli fyzickú silu. Sú ochotní hľadať ju na dne ľadového potoka, na kamenistých lesných chodníkoch, na karimatkách počas meditácií alebo na vrchole hory. Potom, čo v mnohých prípadoch precestujú tisíce kilometrov, sú jednoducho odhodlaní ju nájsť, nech sa nachádza kdekoľvek. Iných láka do Przesieky zvedavosť. Päťdesiatsedemročný muž s čiapkou na hlave známy svojimi nadľudskými výkonmi je lákadlom, ktoré priťahuje ľudí zo všetkých kútov sveta. Neprichádzajú však len preto, aby na vlastné oči uvideli holandského Yetiho súčasnej doby. Chcú získať skúsenosť z prvej ruky. Chcú sa presvedčiť, že metóda naozaj funguje. Mnohých do Poľska ťahá práve túžba po fyzickom alebo psychickom zdraví. Hľadajú úľavu, nové odhodlanie do boja i prirodzený liek na zdravotné problémy.
Aj keď v súčasnej dobe sa Przesieka využíva predovšetkým ako miesto na letnú turistiku a zimné lyžovanie, pôvodne slúžila spolu s okolitými horami ako prirodzená obranná línia mesta Opole pred nájazdmi českých a moravských kmeňov. Nemecké kmene začali toto dovtedy neobývané územie pokryté hustým lesom osídľovať až v 12. storočí, kedy tu vybudovali niekoľko malých dedín vrátane Przesieky. Územie si zachovalo svoj stredoveký vzhľad až do dnešného dňa, i keď medzi drevenými chatami vyrástlo i niekoľko betónových domov vrátane hotela, ktorý celoročne využívajú predovšetkým turisti z odľahlých častí krajiny. Les, v niektorých častiach ešte stále veľmi hustý, je dnes popretkávaný kamenistými cestičkami, ktoré turistom uľahčujú pohyb po lese a predchádzajú ničeniu prírody. Bohatá flóra toto územie pokrýva už od neoproterozoického obdobia a je neustále napájaná množstvom horských potokov, ktoré na niektorých miestach tvoria malé kaskády a vodopády. Priemerná decembrová teplota v tejto zelenej divočine sa pohybuje okolo -5,6°C, a vytvára tak ideálne podmienky na trénovanie Metódy Wima Hofa. December je tu tmavý a počas niektorých rokov, kedy je obloha neustále zatiahnutá a často sneží, pripomína toto územie polárnu noc severoeurópskych krajín. Vyblednuté telá obyvateľov Przesieky sú preto počas zimy len veľmi zriedka zásobované prírodným vitamínom D.
Druhého decembra 2016 sa v Przesieke prebúdza o šesťdesiat párov očí viac ako zvyčajne. Dívajú sa cez okná na to, čo im počas neskorého nočného príchodu zastrela tma: holé konáre stromov, srieň na tráve a len málo znakov prítomnej civilizácie. Všetci noví učni ľadového výcviku sa pomaly začnú obliekať a ponevierať po hoteli. V predchádzajúci večer nedostali žiadnu brožúru s programom, vo vestibule nie je žiadna tabuľa, ktorá by naznačovala, čo sa bude diať a na nočných stolíkoch si takisto nenašli žiadne dokumenty s informáciami. Niektorí nadšenci však už aj v prvé ráno nechávajú svoje zimné bundy na izbách. Hádajú, čo sa asi bude diať a aké cvičenie ich čaká ako prvé. Studená sprcha?
„Stretneme sa dolu v krátkych nohaviciach a bez topánok,“ kričí inštruktor z vestibulu. Srsť arktických vlkov, jednej z troch skupín Hofových nových zverencov, sa automaticky zježí. Nemal byť kurz vhodný aj pre začiatočníkov?!
Akokoľvek strašidelná sa môže zdať prechádzka na boso v šortkách hneď v prvé ráno výcviku, jej voľba by nás nemala príliš zaskočiť, pretože týmto cvičením nasledujeme prvé kroky metódy. Urobili ch pred mnohými rokmi sedemnásťročný holandský chlapec fascinovaný vrstvou čerstvo napadaného snehu, po ktorom sa poprechádzal bosý.
„Keď som bol bosý, zrazu som si jasne uvedomil, že necítim chlad ale hebkosť. Necítil som ani žiadnu bolesť. Namiesto nej som vnímal len úžasnú radosť a silu. Bol som ohromený... Túlal som sa snehom celé hodiny a nasával som všetku tú nesmiernu bielobu. Inšpirovalo ma to.“
Wim Hof
Poslušnosť účastníkov výcviku je pozoruhodná. Ako keby tvorila celá skupina skutočnú vlčiu svorku, ktorá prirodzene nasleduje pokyny alfa samcov. Jedinou ochranou našej pokožky povolenou počas prechádzky sú šortky (v prípade žien i športová podprsenka). Z hotela preto vychádzame bosí a kráčame po zámockej dlažbe parkoviska na zamrznutú trávnatú plochu vedľa hotela. Je o niečo príjemnejšia ako chladný žulový materiál na parkovisku ale predsa ľadová. Dostávame pokyn zaujať postoj jazdca na koni, pozíciu ázijských bojových umení, ktorá zahrieva svaly na nohách. Z hrdiel nám vychádza hlasné „HÚ, HÁ“ rukami hýbeme okolo trupu a dýchame tak, ako nás to inštruktori ráno naučili. Po niekoľkých minútach zahrievania v tejto polohe sa pustíme do hier, ktoré väčšina z nás nepraktizovala celé roky. Začíname sa tak medzi sebou spoznávať viac a viac, nevtieravo a prirodzene ako deti. Ako zisťujeme neskôr počas kurzu, hravosť je jednou zo základných tehličiek Hofovej metódy, vážnej hlboko v jadre, no ľahkej a hravej navonok.
Zdá sa, že v šortkách a naboso plynie čas na chladnom vzduchu inak, ako keď sme naobliekaní. Na naše prekvapenie ide všetko rýchlejšie. Po chvíli, ktorá sa nezdá byť dlhšia ako dve minúty, vyrážame ešte stále bosí a polonahí na prvú prechádzku po lese. Chladný povrch chodníka cítime s každým krokom. Práve tento kontakt nás núti sústrediť sa na dýchanie a na udržanie vnútorného tepla. Tieto dve jednoduché aktivity, dýchanie a kráčanie, pohlcujú všetky naše myšlienky. Ani nemáme čas pozastaviť sa nad tým, že väčšina párov chodidiel, ktoré sa práve otláčajú do hliny na zemi, s ňou neboli v priamom kontakte už celé roky.
Hana Moravčíková
Úryvok je z autorkinej knihy “Učeň ľadu: Šesť dní s Wimom Hofom”
KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese
-pokračovanie-
S láskavým dovolením autorky
Súvisiace:
Seriál: UČEŇ ĽADU – Šesť dní s Wimom Hofom
https://www.miesta.net/rubrika/serial-ucen-ladu-sest-dni-s-wimom-hofomSněžný muž Wim Hof přichází
https://www.miesta.net/clanok/snezny-muz-wim-hof-prichaziTajomstvo muža, ktorý ovláda imunitný systém vôľou svojej mysle
https://www.badatel.net/vedecky-potvrdene-imunitny-system-je-mozne-kontr...WIM HOF
http://www.tarak.cz/wim-hof/
