Cahokia bolo mesto, ktoré na svojom vrchole v rokoch 1050 – 1200 N.L. dosiahlo oveľa väčšiu veľkosť ako mnohé vtedajšie európske mestá vrátane Londýna. V meste sa nachádzalo najmenej 120 mohýl a žilo v ňom približne 10 000 až 20 000 ľudí, ktorí obývali územie s rozlohou viac ako šesť štvorcových míľ (16 kilometrov štvorcových).
Nachádzalo sa na brehoch rieky Mississippi v miestach, kde sa v súčasnosti rozprestiera mesto St. Louis. Bolo to najväčšie predkolumbovské mesto na sever od Mexika. Obyvatelia Cahokia nepoznali písmo, preto sa dnešní výskumníci pri interpretácii života v meste spoliehajú na archeológiu.
Predkolumbovké osídlenie v Cahokia bolo najväčším mestom v Severnej Amerike na sever od Mexika, v ktorom na jeho vrchole žilo približne 20 000 obyvateľov
Kultúrne nálezy z mesta obsahovali aj doklady o populárnej hre zvanej „Chunkey“ a o nápoji obsahujúcom kofeín. Nálezy umenia zahŕňali kamenné dosky s rytými obrázkami (napríklad vtáčí muž), ako aj dôkazy o sofistikovanom spracovaní medi, zahŕňajúcom šperky a čelenky.
Mesto upadlo do recesie okolo roku 1200 N.L. a bolo úplne opustené okolo roku 1400. Pomenovanie lokality „Cahokia“ pochádza od domorodých obyvateľov, ktorí žili v tejto oblasti v priebehu 17. storočia. Veľké územie zaniknutého mesta leží pochované pod výstavbou, pochádzajúcou z 19. a 20. storočia, zahrňujúcou verejné komunikácie a budovy rozrastajúceho sa mesta St. Louis. Počas posledných desaťročí bolo vyvinuté úsilie zachovať to, čo zostalo a spoločne s jadrom mesta Cahokia teraz tvorí súčasť štátnej historickej pamiatky.
Mníšska mohyla
Najveľkolepejším príkladom architektúry v Cahokia je 100 stôp (30 metrov) vysoká „Mníšska mohyla“, ktorá bola pomenovaná podľa skupiny trapistických mníchov žijúcich v jej blízkosti v historických dobách.
Mohyla týčiaca sa nad mestom, bola postavená so štyrmi terasami a pokrýva územie s rozlohou asi 17 akrov (6,8 hektára) pri svojej základni. Archeológovia objavili na vrchole obrovské kolové jamy, naznačujúce prítomnosť stavby (možno chrámu?), ktorá bola postavená z dreva a mala rozmery 104 stôp (31 metrov) na 48 stôp (15 metrov). Jej kolové jamy mali priemer 3 stopy (1 meter) a budova mohla dosahovať výšku 50 stôp (15 metrov).
Mníšska mohyla spoločne s hlavným námestím a skupinou menších mohýl, bola obkolesená 2 míle dlhou (3,2 km) drevenou palisádou. Na jej konštrukciu muselo byť použitých až 20 000 drevených kolov.
Woodhenge
Na západ od Mníšskej mohyly sa nachádza séria piatich kruhov, každý pôvodne zhotovený z drevených kolov z červeného cédra. Boli postavené v rozdielnom čase medzi rokmi 900 až 1100 N.L. Ich veľkosť sa líši v rozmedzí od 12 do 60 kolov, z ktorých posledný bol najmenší.
Archeológovia sa vyjadrujú o týchto štruktúrach ako o „Woodhenge“ ktorého rekonštrukcia dnes už existuje.
Tieto koly boli pravdepodobne používané ako kalendár slúžiaci na určovanie rôznych druhov udalostí významných pre obyvateľov, ako sú slnovraty, rovnodennosti, festivaly. Kňaz mohol stáť na vyvýšenej plošine uprostred.
Dá sa povedať, že východ slnka počas rovnodennosti, keď slnko vychádza na východe, je mimoriadne pôsobivý z tohto miesta. Kôl je zarovnaný s prednou stranou Mníšskej mohyly a masívna konštrukcia vyzerá ako keby „dávala zrod“ slnku, podľa modernej teórie zaznamenanej na stránkach http://www.cahokiamounds.org/.
Ľudská obeť
Mohyla 72 je 10 stôp (3 metre) vysoká stavba nachádzajúca sa menej než pol míle na juh od Mníšskej mohyly. Je datovaná medzi rokmi 1050 až 1150 a obsahovala pozostatky 272 ľudí, z ktorých mnohí boli obetovaní – jedná sa o najväčší počet kultových obetí, ktoré kedy boli nájdené na sever od Mexika.
Archeologický výskum mohýl je komplikovaný, ale niekoľko prípadov ľudských obetí je možné dokázať. V jednom prípade bolo 39 mužov a žien popravených „priamo na mieste“, píše archeológ Timothy Pauketat vo svojej knihe Cahokia: Ancient America’s Great City on the Mississippi. "Zdalo sa pravdepodobné, že obete boli zoradené na okraji jamy... a boli ubité jedna po druhej tak, aby ich telá padali postupne do nej."
V ďalšom prípade obetovali 52 podvyživených žien vo veku medzi 18 a 23 rokmi. Zdá sa, že boli obetované v rovnakej dobe spoločne s 30-ročnou ženou. V ďalšej pohrebnej situácií sa našlo 15 tiel, zmes mužov, žien a detí, ktoré boli objavené na drevených nosidlách.
Napodiv táto mohyla taktiež obsahovala pozostatky dvoch mužov, ktorí boli pochovaní s 20 000 mušľovými korálkami, pravdepodobne zvyškami z odevov. Analýza ich pozostatkov ukazuje, že konzumovali veľa mäsitej stravy, čo naznačuje, že patrili k členom elity v Cahokianskej spoločnosti a ľudské obete v mohyle možno majú s nimi nejakú súvislosť.
Chunkey
Cahokia podporovala bohaté druhy umenia a kultúrnych aktivít. Medzi nimi sú aj kamene používané na kedysi veľmi populárnu hru zvanú „Chunkey“.
Archeológovia si nemôžu byť istí, aké pravidlá platili v dobe, keď Cahokia prosperovala. Popisy hry z 18. a 19. storočia hovoria o kamennom disku, nazývanom „chunkey kameň“ ktorý bol váľaný po ihrisku ľuďmi vrhajúcimi naň obrovské palice, väčšie než oni sami, a snažiac sa, aby sa zastavili čím bližšie ku kameňu. Body sa dávali podľa toho, ako blízko dopadli palice. Podľa pisateľov bol bežný hazard, založený na výsledku tejto hry.
Pauketat tvrdí, že Chunkey bola hraná ako skupinový šport a hrala sa v Cahokii na námestí vedľa Mníšskej mohyly. V jednom článku v Archeologickom Magazine píše, že vodca skupiny stál v čiernom a zdvihol ruky do tvaru pyramídy. Dole na námestí bolo počuť ohlušujúce výbuchy kriku 1.000 zúčastnených divákov. Vtedy sa rad rozdelil na dva, a obidve skupiny bežali cez námestie s divým revom. Stovky oštepov leteli vzduchom smerom k malému kruhovému disku...
Diváci ich zdravili, vedomí si toho, že veľký šport zachvátil mesto na severe Ameriky...
Owen Jarus
Zdroj: http://www.livescience.com/
Preklad: Pavol
Súvisiace:
Severoamerickí Indiáni
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/severoamericki-indiani
