Život ako taký sa začal v mori a ešte aj dnes tvorí naše telo z viac ako 70 % voda. Hodnota pH morskej vody je od 8 do 8,5. Naše telo si udržuje v krvi hodnotu pH 7,36 až 7,44; výkyvy sú. (Acidobázická škála pH je 14-stupňová; čím nižšie pod hodnotou 7, tým je látka kyslejšia.) Keby hodnoty pH krvi klesli čo len trošku nižšie, museli by sme zomrieť. Za náš život teda môžeme vďačiť tomu, že vnútorné prostredie nášho tela je neutrálne, vlastne veľmi mierne zásadité.
Prečo sme prekyslení
V prírodnom liečiteľstve je základom každej liečby úprava acidobázickej rovnováhy organizmu. Bez toho nemôže byť účinná nijaká liečba. Moderní odborníci na výživu už dlhšie upozorňujú na nevyhnutnosť rovnováhy v hospodárení s kyselinami a zásadami; mnohí to označujú za základ zdravia, aj keď nie v každom prípade to je podložené nezvratným vedeckým dôkazom. Nie vždy je klasická medicína dostatočne zameraná na acidózu ako príčinu chorôb, ale pokladá ju za poruchu látkovej premeny (rozhodne ju tým však nebagatelizuje ). K tomu pristupuje fakt, že v medicíne sa stav kyselín v tele obvykle meria z krvi - lenže práve krv sa (až na zriedkavé výnimky) pomerne striktne udržiava v neutrálnom stave.
Uvedomme si desivú skutočnosť, že výkyv v acidobázickej rovnováhe, dnes takmer bežná vec, zabíja všetko živé, vrátane ľudských buniek.
V procese látkovej premeny sa v organizme neustále tvoria kyseliny, ako močová, uhličitá, mliečna, octová, ba aj soľná (chlorovodíková), ktoré ešte stupňujú stav prekyslenia tela. Kyseliny, ktoré sa nespracujú zdravými obličkami, sa nevylúčia z tela.
Kyseliny vo všeobecnosti pôsobia ničivo. Môžu rozožrať dokonca aj kameň alebo kov. Ak sa neneutralizujú zásadami a ostanú v tele, nevyhnutne to vedie k rozličným chorobám.
Stačí sa otázke aspoň trocha venovať a veľmi rýchlo zistíme, aká dôležitá je acidobázická rovnováha pre naše telo a ako nebezpečne, ba priam ničivo pôsobí prekyslenie. Hynutie lesov má priamu súvislosť s prekyslením pôdy v dôsledku kyslých dažďov. Kyslý dážď rozožerie za niekoľko rokov stáročné dámy, takže napr. postavy na fasádach dnes už nemajú tváre. Keďže kyselina natoľko rozožiera dokonca aj kameň, ani neprekvapuje, akú veľkú záťaž predstavuje pre telo.
Choroby rozhodne nie sú nič nevyhnutné, naopak, prirodzeným stavom je zdravie, ako to i v súčasnosti jednoznačne dokazujú príslušníci dlhožijúcich etník. Choroby si spôsobujeme dlhoročným nesprávnym konaním. Zubné kazy aj nespočetné iné ochorenia majú jediný dôvod: prekyslenie. Aj reumu, dnu, artritídu a obličkové kamene zapríčiňujú kyseliny. Ak si uvedomíme, že nič z toho, čo nám príroda pôvodne ponúkla ako potravu, neobsahuje kyseliny, začne nám byť jasné, že naša látková premena nie je prispôsobená na zužitkovanie kyselín. Dokonca aj kyseliny v ovocí sa v procese dozrievania do značnej miery odbúravajú. My však oberáme ovocie pred dozretím, aby bolo dlhšie predajné, a tým si škodíme.
Naše neprirodzené stravovacie návyky viedli komu, že podiel zásad v našom tele je prakticky neustále príliš nízky. Preto je organizmus väčšiny ľudí prekyslený. K tomu pristupuje veľa hnevu a stresu, ktorými si podiel kyselín zvyšujeme ešte viac. Pokiaľ je telo ešte schopné odoberať zásady z vlastných tkanív, ciev a kostí, má aké-také šance neutralizovať prebytok kyselín. Tým sa však zbavuje minerálov; kosti sa stávajú lámavými a cievy krehkými. Tieto skutočnosti potom vedú k infarktu, mŕtvici alebo osteoporóze, ale aj k reume, dne, artróze, deformáciám chrbtice atď. A viete, že aj vypadávanie vlasov, depresie, ekzémy a zubný kaz sú následky prekyslenia? Prekyslenie má zároveň povzbudivé aj tlmivé účinky. Človek sa sprvoti cíti plný elánu, onedlho však ochabne, veľmi rýchle sa unaví a potrebuje dlhé odpočinkové fázy.
Okrem toho je človek vystavený aj nespočetným toxínom, často, žiaľ, neznámym. Ide najmä o splodiny insekticídov, pesticídov a herbicídov, ale aj množstva dochucovadiel, konzervačných látok, potravinových farbív a pod. Neslobodno zabudnúť ani na chlórovanie pitnej i úžitkovej vody. Toto všetko spolu na nás zanecháva množstvo stôp, základ neskorších následkov, o akých dopredu nemôžeme mať ani len tušenie.
Telo robí, čo môže, aby sa zbavilo splodín čo najmenej drasticky. Preto dôležité orgány, najmä tie vyššie (ako mozog, oči, uši a srdce), len v prípade najvyššej núdze použije ako skládku nezužitkovaných zvyškov. O to vážnejšie treba preto brať prípady očných zákalov alebo výpadkov sluchu. Mŕtvica a infarkt sú najkritickejšie, ba neraz aj posledné reakcie prekysleného tela.
Cesta ku kritickému stavu sa začína tým, že telo je donútené odbúravať uložené cenné minerály, aby mohlo neutralizovať záplavu kyselín. V dôsledku toho si musí zakladať jednu skládku splodín za druhou - nemá totiž inú možnosť, ako odsunúť toľko kyseliny. Pritom je nielen ľahké vyhnúť sa takémuto vývoju situácie, ale je v našich silách aj zvrátiť ho. Za jeden až tri roky sa telo môže očistiť, skládky nebezpečných splodín sa môžu rozpustiť a vyčerpané regulárne zásobárne minerálov sa zasa vrchovato naplnia. Myseľ môže byť zasa čistá (stav, ktorý sme kedysi dávno zažili a na ktorý už len letmo spomíname) a vnútorná krása človeka opäť vystúpi navonok.
Odkiaľ sa berie toľko kyseliny?
Prečo je acidóza (prevaha kyselín) v organizme omnoho pravdepodobnejšia ako alkalóza (prevaha zásad)? Nuž preto, lebo kyseliny si vytvára telo sčasti samo (stačí vari pripomenúť žalúdočnú kyselinu), zásady však môžeme výlučne prijímať (prevažne potravou) a neustále sa spotrebúvajú.
Okrem toho poskytujeme telu primálo príležitostí na to, aby sa očistilo od kyselín prirodzeným spôsobom, pretože primálo pijeme a nedostatočne sa pohybujeme. Preto sa veľmi málo kyseliny vydýcha pľúcami. A navyše: aj nedostatok kyslíka vedie k tvorbe ďalších kyselín. Telo si tvorí kyseliny aj v dôsledku chronického nedostatku vitamínov a stopových prvkov, pretože niektoré procesy látkovej premeny nemôže dotiahnuť do konca. To sa stáva vtedy, keď jeme v nevhodnom čase, keď jedlo nedostatočne požujeme alebo keď jeme príliš náhlivo. V takýchto prípadoch sa môže aj zásaditá potrava premeniť na dodávateľku kyseliny (v dietológii tomu hovoria „paradoxný zásaditý efekt“). Veľkú úlohu hrá pritom momentálna situácia v tráviacom systéme. Ak je preťažený, napoly strávená surová strava v čreve skvasí a stane sa kyselinotvornou.
Vedie to k rozmanitým ťažkostiam. Človek sa cíti ochabnutý, je chronicky unavený, zotavuje sa len veľmi pomaly a nedostatočne, pociťuje napätie, bolesti hlavy a chrbta. Pokožka má sklon k ekzémom, nos a oči sú podráždené a objavujú sa najrozmanitejšie nevysvetliteľné bolesti. Tým telo signalizuje, že už nezvláda prílev kyselín a že súrne potrebuje pomoc. Ak sa nepodarí očistiť organizmus od splodín a od kyseliny v čase medzi dvoma jedlami a v priebehu noci, vo väzive pribúda kyselina, až sa napokon z latentnej acidózy vyvinie akútna. Ak nenastane zmena, môže to mať vážne, niekedy až smrteľné následky.
Preto sa musí od základu zmeniť celkové prostredie organizmu. To značí, že organizmus sa musí dodatočne pravidelne očisťovať od kyseliny. Ako sa telo zbavuje záťaže, telesné funkcie sa upravujú a lokálne ťažkosti aj príznaky chorôb úmerne tomu miznú.
Už Hippokrates (5. stor. pred n.l.) povedal:
"Spomedzi všetkých zlúčenín najškodlivejšie na naše telesné sily pôsobia kyseliny."
Prostredie môže vykazovať dve anomálne odchýlky nedostatok alebo nadbytok určitých látok. Jedno aj druhé môže nastať súčasne, lebo nedostatok jedných je podmienený prebytkom druhých. Ak je prostredie niečím nedostatočne zásobené, bunky dostávajú primálo životne dôležitých živín, čiže vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Čím väčší je nedostatok, tým menej sú bunky schopné spĺňať komplex svojich funkcií. Ak nedostatok pretrváva alebo prekročí určitú mieru, bunky zomierajú.
To isté nastane, keď je prostredie organizmu zaplavené škodlivými látkami. Prívod kyslíka a živín je obmedzený, odvádzanie splodinových produktov z buniek viazne, až napokon sa bunky zadusia vlastným odpadom. Spočiatku spôsobuje preťaženie funkčné poruchy a zápaly, ale napokon vedie (a to sa ani nemusí negatívne pôsobenie vystupňovať!) k zničeniu tkaniva. Jedinou účinnou pomocou je dôkladná a pravidelná očista tela od kyselín.
Po prekyslení organizmu, trvajúcom neraz aj desiatky rokov, už nestačí iba preorientovať výživu na zásadotvorné potraviny, ako je ovocie, zelenina a zemiaky. Telu treba dlhší čas poskytovať ešte aj potravinové doplnky a nimi suplovať chýbajúce minerálne látky.
Aj hlboké dýchanie očisťuje telo od kyselín. Rovnako aj dôkladné žuvanie a dobré premiešanie potravy slinami zvyšujú jej zásaditosť. Väčšina kyselín vzniká z potravy, najmä z prílišného množstva bielkovín. Konzumovanie stravy chudobnej na bielkoviny vo vyššom veku má zreteľný vplyv na predlženie života. Na vyplavenie nestrávených zvyškov potravy a kyselín z čriev, buniek atď. potrebujeme každodenný „prílev zásad“, najlepšie hneď ráno.
Acidóza tela je základný predpoklad vzniku rakoviny, ktorá principiálne potrebuje prekyslené prostredie. Ani artróza nie je priamym dôsledkom veku (hoci vo všeobecností ju takto chápeme); v staršom veku sa častejšie vyskytuje iba preto, lebo z chrupaviek, tejto zásobárne zásad, si prekyslené telo už odčerpalo neúnosné množstvo zásad a stále v tom pokračuje. A tak to, čo zostane, je akási kryštalická brúska, ktorá spôsobuje opotrebovanie kĺbov.
Dôkladné očistenie od kyselín vedie aj k duševnej a telesnej pohode. Na očistenie pokožky je vhodný približne dvojhodinový celotelový zásaditý kúpeľ (s hodnotu pH asi 8,5). Záchvatom migrény a symptómom sennej nádchy sa dá vyhnúť, keď človek preventívne užije už pri prvých náznakoch (čiže ešte pred úplným prepuknutím) kopcovitú čajovú lyžičku sódy bikarbóny rozpustenej v pohári s teplou až horúcou vodou (nie minerálnou).
Pri každom očistení od prekyslenia treba dbať na dostatok tekutín, aby sa rozpustené kyseliny mali čím vyplaviť. Ak si moč udržiava kyslé hodnoty aj po užití zásaditého prostriedku, značí to, že užité množstvo nebolo dostačujúce. Opätovné nastolenie acidobázickej rovnováhy môže byť rozhodujúcim krokom k zdraviu a vitalite, a tým aj k radosti zo života. Acidobázická rovnováha je totiž základom všetkých funkcií v celom organizme. S rastúcim znečistením organizmu látkovými splodinami sa zásobovanie jednotlivých buniek stáva čoraz ťažším a organizmus sa s tým snaží vyrovnať tak, že zvýši tlak krvi, čím sa pokúša poradiť si s nižšou priechodnosťou ciev. Keď sa užije liek na hypertenziu, tlak sa síce momentálne upraví, no pomery v cievach sa ešte zhoršia.
Prekyslenie je aj jednou z veľkých bŕzd v profesionálnej kariére, lebo ním sa znižuje vytrvalosť, stres sa ničím nekompenzuje a vzrastá agresivita. Prekyslený človek je hyperaktívny, nemôže sa upokojiť, neustále je rozbehnutý, preťažený a vystresovaný. To všetko ustúpi, len čo sa telu účinne pomôže zodpovedajúcim pravidelným prílevom zásad.
Rakovina
Prekyslenie tela je aj prvou podmienkou a základom vzniku rakoviny, ktorá vždy potrebuje prekyslené prostredie; v zásaditom prostredí sa nemôže rozvinúť.
Toto skúmal najmä nositeľ Nobelovej ceny prof. Otto Warburg. Objavil, že rakovinová bunka žije na základe praprincípu látkovej premeny kvasenia, takže dnešná obvyklá kvasiaca strava pôsobí na rakovinu podporne. Záťaž čreva, podmienená kyselinou, urýchľuje oslabenie imunity a rozpad buniek.
V nás všetkých síce vznikajú rakovinové bunky, väčšinou viackrát za deň, ale zdravý imunitný systém ich spozná a odstráni. Až pri kyselinovom oslabení imunity môže prísť k nadmernému zmnoženiu rakovinových buniek. Pritom má rozhodujúcu úlohu priebeh oxidácie, resp. kvasenia.
Kým zdravá bunka tela spaľuje cukor na oxid uhličitý, rakovinová bunka skvasí cukor na kyselinu mliečnu. Tým prehĺbi kyselinovú záťaž tela a utvorí si vyhovujúce prekyslené prostredie. Rakovinová bunka je teda bunka, ktorá sa optimálne prispôsobila prekysleniu tela, a tým je potenciálne ne smrteľná. Egoizmus bunky však vedie k zničeniu tela, a tým aj k zániku jej samej.
Záťaž tela kyselinou sa zvyšuje produkovaním kyselín rakovinovými bunkami, až sa choroba nakoniec stane nezvratnou. Normálne bunky tela sa za týchto okolností stávajú čoraz menej životaschopnými, až napokon prestane byť funkčný celý organizmus. Keďže sa tento dej odohráva v celom tele, operácia nádoru alebo lokálne ožarovanie máva neraz iba odkladný účinok.
Ešte stále neexistuje jednoznačné odporúčanie stravy pre chorých na rakovinu, hoci v publikácii Národnej vedeckej rady USA je napísané: „Lekár, ktorý pri liečbe rakoviny nezohľadní faktor stravy, previní sa terapeutickou chybou.“ Keďže chorí na rakovinu majú vždy prekyslený organizmus, tento poznatok by sa mal využiť aj profylakticky. Telo by sa už malo pravidelne preventívne očisťovať od kyseliny, aby sa rakovina nemohla vyvinúť, lebo kyslé prostredie sa v organizme vôbec nevyskytne. Prírodný liečiteľ Rudolf Darmstädter píše: „Neutralizáciou nadbytku kyseliny sa vitálnym rakovinovým bunkám vezme zároveň živná pôda, ktorú nevyhnutne potrebujú na svoj urýchlený rast.“ Ešte jasnejšie sa vyjadruje výskumník v oblasti kyselín Gottfried Segger: „Rakovina vzniká len v kyslom prostredí. A jediná účinná prevencia pri rakovine je výživa bez kyselín. Ak je acidobázická rovnováha už chronicky narušená, následky pre telo sú nedozerné a ich rozpätie predstavuje širokú škálu: od permanentne zlej nálady, únavy, podráždenosti a depresií, cez reumu, artritídu, alergie, žalúdočné a črevné ťažkosti, zničený chrup, až po kyselinovú smrť v podobe srdcového infarktu a rakoviny.“ Prof. Warburg hovorí, že rakovina je v prvom rade chorobou z prekyslenia. Skutočnou príčinou rakoviny je nedostatok kyslíka v bunke. Aj obávané metastázy sa môžu vytvoriť len vtedy, ak je v tele kyslé prostredie; v zásaditom prostredí sa usídliť nemôžu. Aj známy dietológ Are Waerland dospel k rovnakému výsledku: „Môžeme povedať, že prekyslenie je jedným z predpokladov a začiatočných štádií rakoviny.“
Ďalej si treba všimnúť, že aj negatívne a deštruktívne myšlienky značne oslabujú imunitný systém. Čo nás robí kyslými (a nielen v prenesenom význame, ale doslova), to nás od života vzďaľuje a napokon aj odstraňuje (a tiež doslova!). Preto je dôležité naozaj riešiť vznikajúce konflikty, a to čo najskôr, prv než vznikne nenapraviteľná škoda. Kto sa postará o to, aby nebol „kyslý“ (teda ani obrazne - mrzutý, ani doslova - vnútorne prekyslený), urobí to najlepšie, čo sa pri prevencii rakoviny urobiť dá.
- pokračovanie -
Autorom knihy z Vydavateľstva NOXI, „Omladzujúce odkyslenie“ je populárny psychológ a liečiteľ prof. dr. Kurt Tepperwein, ktorého knihy o živote a svojpomoci sú dostupné v mnohých jazykoch. Za svoje dielo bol vyznamenaný „Prvou nemeckou cenou za ezoteriku“.
Pripravil Dušan Žilinec
exkluzívne.miesta
