Päť mýtov o dávnych Olympijských hrách

Kritici, ktorí v súčasnosti kritizujú Olympijské hry zato, že sú príliš komerčné, skorumpované a zaplavené množstvom profesionálnych športovcov, často tvrdia, že moderné hry pošpinili ideály starovekých Grékov, ktorí súťažili v pôvodných Olympijských hrách v období medzi rokmi 776 PNL až 393 NL. Ideálom starovekých Olympiád malo byť stretnutie amatérskych športovcov, súťažiacich výhradne iba v mene mieru a dobrých športových výkonov, bohužiaľ je to len ďalší diel z gréckej mytológie. Ak preskúmame päť mylných predstáv o starovekých Olympijských hrách, objavíme v nich niektoré prekvapivé podobnosti s naším súčasným športovým festivalom.

1. Jedine amatérski športovci súťažili na starovekých Olympijských hrách

Ideálna predstava o tom, že Olympijských hier by sa mali zúčastniť iba amatéri, je úplne nová predstava, ktorá bola vyvinutá pre novodobé športové hry pri ich vzkriesení v roku 1896. Nielenže bolo veľa starovekých olympionikov, ktorí boli profesionálmi na plný úväzok a poberali štipendiá od štátov alebo súkromných osôb, ale starí Gréci ani nepoznali slovo „amatér“. (Grécke slovo „športovec“ znamenalo „ten, kto súťaží pre cenu“.) Peňažné ceny neboli ponúkané súťažiacim iba v Olympii, ale boli aj u iných súdobých Gréckych športových súťaží. Podobne ako je tomu i v dnešných časoch, na mnohých starovekých olympijských víťazov pri ich návrate domov čakala sláva a bohatstvo. Jednotlivé štáty udeľovali finančné výhry svojim Olympijským víťazom. Napríklad Atény zahrňovali svojich šampiónov enormnými sumami peňazí a ostatnými odmenami ako bolo napríklad oslobodenie od daní, pridelenie miest na sedenie v prvých radoch divadiel alebo doživotnú voľnú konzumáciu jedál vo svojich občianskych budovách.

2. Staroveké Olympijské hry neboli poznačené podvádzaním a korupciou

Bez ohľadu na tisícročie, vidina víťazstva mohla byť príliš lákavá pre niektorých súťažiacich športovcov. Aj keď starovekí olympionici stáli pred hrozivou sochou Dia a prisahali, že budú súťažiť poctivo podľa pravidiel, niektorí športovci boli ochotní privolať na seba boží hnev pre dosiahnutie víťazstva. Športovci, ktorí porušili pravidlá, mohli byť diskvalifikovaní a verejne zbičovaní. Súťažiaci a rozhodcovia, ktorých uznali vinnými z podplácania, museli platiť štátom stanovené pokuty, z ktorých niektoré boli použité na financovanie bronzových sôch Dia postavených blízko vstupu na Olympijský štadión.

Prvý zaznamenaný škandál spojený s podvádzaním na hrách sa datuje do roku 388 PNL, keď boxer Eupolus z Tesálie podplatil troch svojich súperov, aby vzdali svoje zápasy proti nemu.

Avšak, nechajme to na politika, aby korupciu uviedol na novú, prakticky fraškovitú úroveň. Keď sa rímsky cisár Nero rozhodol súťažiť na Olympijských hrách v roku 67 NL, venoval astronomické úplatky rozhodcom, ktorí vtedy rozhodovali o víťazovi v súťaží hranie na hudobný nástroj a čítanie poézie – disciplínách, ktoré Nero považoval za svoju silnú stránku.

3. Počas trvania starovekých Olympijských hier absentovala politika a vojnové konflikty

Spoločne so stretávaním sa súťažiacich zo stoviek nezávislých štátov, z ktorých niektoré boli súpermi ako na bojiskách, tak isto aj na ihriskách, politika nevyhnutne musela narušovať staroveký športový festival. V priebehu Peloponézskej vojny v roku 424 PNL mali Sparťania zakázané súťažiť na hrách alebo ich navštevovať. Napriek tomu, že posvätné prímerie tradične zastavilo všetky nepriateľské akcie počas trvania starovekých olympijských hier, vojna prišla priamo do Olympie počas hier v roku 364 PNL. Počas odpočítavania posledného kola zápasu v päťboji, nájazdníci zo susedného štátu Élis zaútočili. Olympiu pred nepriateľmi ubránili lukostrelci, ktorí ich zahnali na útek svojou streľbou zo striech chrámov. (Aká náhodná podobnosť z bezpečnostnými opatreniami pri Olympijských hrách v Londýne v roku 2012, ktoré strážili vojaci na strechách budov vybavení raketami zem – vzduch, akoby napodobňovali tieto dávne udalosti.) Zatiaľ čo 5000 vojakov bolo zaneprázdnených bojom, diváci aplaudovali skrvaveným športovcom v bojových športoch ako box a zápasenie, zrazu sa zarazili a obrátili svoj potlesk na neďaleko bojujúce armády.

Herci účinkujúci pri ceremónií zapaľovania pochodne pre moderné Olympijské hry v starovekých ruinách Olympie v máji 2012

4. Staroveké Olympijské hry sa vyhli komercionalizácií

Miliardy dolárov, ktoré Medzinárodný olympijský výbor prijíma od firemných sponzorov a televíznych spoločností dosahujú dnes nový extrém, ale obchodné využitie Olympijských hier nie je moderným vynálezom. Počas konania starovekých hier mali licencovaní obchodníci jedla a nápojov oprávnenie k predaju suvenírov. Umelci, sochári a básnici ponúkali svoju prácu v uliciach. Organizátori olympijských hier mohli udeliť povolenie na mieste hier obchodníkom s viazanou cenou alebo interným obchodníkom. Šampióni antických hier nemohli využiť svojich fotografov, ale ich podobizne sa objavili na špeciálne razených minciach a komisionálne schválených sochách.

5. Starovekí Olympionici trénovali na vlastné náklady

Rovnako ako mnohí dnešní olympionici, mali aj súťažiaci na starovekých hrách vybudovanú širokú záujmovú skupinu podporovateľov, ktorí im pomáhali v príprave a výcviku. Podobne ako je tomu v mnohých súčasných krajinách, grécke štáty investovali do športových zariadení a najímali si trénerov, ktorí pomáhali športovcom s liečením, výživou a fyzioterapiou. Tréneri olympijských šampiónov sa preslávili a napísali populárne výcvikové príručky s radami na cvičenia a diéty.

Christopher Klein, 10. 8. 2012

Zdroj: http://www.history.com/

Foto: Aris Messinis/AFP/Getty Images, Universal History Archive/Getty Images

Preklad: Pavol

exkluzívne.miesta

Súvisiace:

Oknom histórie
http://www.miesta.net/rubrika/rubriky/oknom-historie