Aktívne ovládal 26 jazykov, pasívne 15. V mladosti odišiel do cárskeho Ruska, kde vytvoril univerzálnu stenografiu použiteľnú pre všetky reči. Štyridsať rokov pôsobil v tajných službách. Dodnes zostáva Vladimír Krivoš zahalený rúškom tajomstva. Vladimír Krivoš sa narodil v roku 1865 v Liptovskom Mikuláši. Jeho otec bol národovec a jeden zo zakladateľov Matice slovenskej. Krivošovci dopriali svojmu synovi kvalitné vzdelanie.
Po štúdiách na troch gymnáziách ho prijali na najslávnejšiu vysokú školu v monarchii, na Orientálnu akadémiu vo Viedni, ako adepta diplomatických služieb. Po roku ho z akadémie vylúčili. Pri návšteve cisára totiž trval na tom, že nie je Rakúšan ani Maďar, ale Slovák.
Rozhodol sa doštudovať v Rusku, kde sa zameral na východné jazyky a právo. Popri štúdiu sa venoval žurnalistike: písal o maďarskom útlaku, prispieval do Vajanského Národných novín i petrohradských Slavianských zvestí. Istý čas študoval na Sorbone spolu s Aurelom Stodolom.
Po štúdiách sa domov vrátiť nemohol, lebo Rakúsko-Uhorsko ho považovalo za vojnového zbeha. Zostal v Rusku a vstúpil do štátnych služieb. Ako člen tajnej polície mal na starosti otváranie diplomatickej pošty. Stal sa vedúcim stenografom v Štátnej rade, Štátnej Dume, navrhol nový druh písma (tzv. rádiopísmo), venoval sa kryptológii (šifrovaniu a dešifrovaniu tajných správ). Počas rusko–japonskej vojny rozlúštil niekoľko šifrovacích kľúčov Japoncov, čím sa zaradil medzi najlepších svetových šifrantov. Vypracoval sa až na cársky dvor, kde mu bol za jeho zásluhy udelený šľachtický titul.
Počas prvej svetovej vojny bol generálom rozviedky a viedol šifrovacie oddelenie. Pre podozrenie zo špionáže ho v roku 1915 zatkli, následne aj poslali na Sibír. Po revolúcii ho omilostili a vrátil sa do Petrohradu. Boľševici totiž potrebovali vzdelaných ľudí. Hoci mu veľmi nedôverovali, prijali ho za odborníka na komisariát zahraničných vecí. Po skončení prvej svetovej vojny sa chcel vrátiť domov, ako československý občan. Jeho žiadosť však bola zamietnutá. Obvinili ho zo špionáže, opustenia Sovietskeho zväzu a odsúdili na trest smrti. Neskôr trest znížili na desať rokov.
Počas druhej svetovej vojny ho evakuovali aj s rodinou do mesta Uta. Aj tam však, vtedy už 77-ročného Krivoša, posadili do väzenia. Báli sa ho, pretože vedel príliš veľa. Vladimír Krivoš zomrel v roku 1942.
Pred šiestimi rokmi vyšla v Moskve monografia Štyridsať rokov v tajných službách: Život a dobrodružstvá Vladimíra Krivoša (Сорок лет на секретной службе: жизнь и приключения Владимира Кривоша), ktorú o ňom vydali ruskí autori A. A. Zdanovič a V. S. Izmozik. V Rusku sa publikácia stala bestsellerom.
U nás vyšla doposiaľ jediná publikácia venovaná tomuto polyglotovi, stenografovi, spisovateľovi a lúštiteľovi zahraničných vojenských i diplomatických šifier. Vydal ju Spolok slovenských spisovateľov v roku 2006 pod názvom Kandidát diplomacie: venované pamiatke Vladimíra Krivoša (1865-1942) od Rudolfa Tibenského. Krivoš sa spomína aj v cestopise Svetozára Krna, ktorého úryvok uverejňujeme nižšie.
Aj napriek týmto knižným počinom zostáva Vladimír Krivoš pre verejnosť stále neznámy.
Od prameňov Ussuri...
Ukážka z knihy Svetozára Krna Od prameňov Ussuri po kamčatské vulkány, Karpaty-Infopress, Bratislava 2006.
Životné osudy sem zaviali aj Vladimíra Krivoša... Keďže tohto výnimočného Slováka poznáme málo, nakrátko sa pri ňom zastavím. Jeho otec Ján zakladal Maticu slovenskú, pracoval ako obchodník a richtár. Vladimír Krivoš bol z matkinej strany bratrancom Dušana Makovického, osobného lekára Leva Nikolajeviča Tolstého. Krivoš postavil v roku 1893 základné kamene modernej ruskej stenografie. V roku 1906 založil a začal viesť stenografickú kanceláriu štátnej dumy (ruského parlamentu) a cársku knižnicu v Zimnom paláci. Prijal aj funkciu tajného radcu cára Mikuláša II. V apríli 1915 ho v generálskej hodnosti, keď pôsobil v štábe generála Nikolaja V. Ruzského a Alexandra A. Brusilova v haličskom Sambore zatkli, mesiac držali vo väzniciach v Ľvove, štyri v Peterburgu, potom ho odviezli bez súdu ako údajného špióna na Sibír. Po októbrovej revolúcii ho povolali ako odborníka na ministerstvo zahraničných vecí. Na požiadanie Lenina štylizoval v angličtine a francúzštine známu nótu západným veľmociam o skončení vojny...
Mgr. Jozef Janták
Zdroj: http://sho.sk/
Súvisiace:
Kryptológia
http://www.miesta.net/rubrika/kryptologia
