Teraz sa už môžeme pokúsiť odpovedať na otázku, aký zmysel majú meridiány a body na povrchu nášho tela. Sú snáď stvorené preto, aby do nich lekár vpichoval ihly, ožaroval ich laserom či dráždil elektrickým prúdom? Iste že nie. Pretože najprv bol človek a až potom lekár. Meridiány a body môžeme považovať za styčné kanály medzi organizmom a energetickými zdrojmi v našom okolí.
Živočích nie je objekt uzatvorený vo vaku z kože, ale je otvoreným organizmom schopným komunikovať s okolím na energetickej úrovni. Na našu veľkú škodu toho o elektrickej aktivite organizmu mnoho nevieme. Poznáme elektrické pole srdca a mozgu. Objavujú sa správy o meraní elektrických polí ostatných orgánov. I aktívny bod je elektricky zaujímavý. Má napríklad desaťkrát menší elektrický odpor než jeho okolie. Je teda podstatne vodivejší než koža. Tvorí vodivý kanál a okolitá koža slúži ako izolant, zabraňujúci nekontrolovaným energetickým impulzom. V našich možnostiach je merať prúd vytekajúci zo zmienených bodov.
Odborníci konštatovali, že má hodnotu okolo troch mikroampérov a jeho záporný pól je orientovaný smerom k povrchu tela. Preto sa napríklad po búrke cítime tak dobre. Pred búrkou sú mraky ionizované tak, že na ich povrchu je vrstva kladne nabitých iontov, tvoriace opačný pól k nášmu organizmu. Taký mrak je akýmsi vysávačom energie. Oslabuje nás psychicky a fyzicky. Po búrke je vzduch silno ionizovaný záporne nabitými iontami. Tie okolo nás tvoria obal znemožňujúci únik energie. Cítime sa oddýchnutí, plní sily. Záporné ionty vládnu i na horách, v blízkosti mora či prúdiacich vôd. S opačne nabitými iontami sa stretávame v krajinách silno znečistených spadom a exhalátmi. Systematickým meraním môžeme zistiť, že elektrický odpor bodov nie je stály, ale mení sa so zdravotným stavom organizmu i jednotlivých orgánov. Nemusíme hneď pozorovať ujmu na zdraví v prípade, že sa odpor zníži či zvýši. Je to ale známka, ktorá signalizuje, že sa v orgáne niečo deje. Doba, kedy sa porucha prejavuje iba na úrovni energetickej, je pomerne dlhá. V tejto dobe môžeme celkom ľahko predísť prepuknutiu choroby. Taká bola primárna prevencia Orientu. Ponúka sa vízia budúcnosti. V plno automatizovaných, počítačom riadených pracoviskách odčíta laser z určitých miest na ľudskom tele energetický stav organizmu. Počítač naordinuje presné dávkovanie energetických injekcií. Denne tak bude človek vyvažovaný. Ľudia budú kynožiť choroby ešte skôr, než sa objavia. Nastane epocha absolútneho zdravia. Je to rojčenie, nesplniteľný sen? Nie tak celkom. Nič závratne nového som nevymyslel. Čínski cisári mali svojich dvorných lekárov, ktorí sledovali ich zdravotný stav pomocou pulzovej diagnostiky. Vzápätí pomocou ihličky, zmotku paliny, prstov či dychového cvičenia alebo úpravy stravy a bylinami vyrovnali energiu do rovnovážneho stavu.
Sebadiagnosticky pôsobí meridián a aktívny bod v tom zmysle, že narušený orgán vyšle informáciu do príslušnej dráhy. Tu dôjde k zmene kožnej citlivosti na elektromagnetické podnety, ale i pri vnímaní tlaku, bolesti, tepla. Často pociťujeme v týchto miestach brnenie, svrbenie, tŕpnutie, bolesti. Ako by z organizmu odchádzalo niečo nepatričného. Nie je preto vždy celkom výhodné okamžite bolesť zastaviť liekmi či iným zásahom. To by sme mali robiť až vtedy, keď sa bolesť stane nefunkčnou. Podnet, ktorý dodá okolné energetické pole, sa vracia k orgánu a reguluje jeho činnosť. To je moment sebanastavujúci. Je plne adresný a presne dávkovaný.
Zdá sa však, že tento systém môže mať i funkciu, ktorú môžeme nazvať sebazdokonaľujúcu a sebaorganizujúcu. Je totiž vo svojom dôsledku nositeľom adaptácie organizmu. Zabezpečuje organizmu schopnosť adaptovať sa na zmenené podmienky. Čím je systém funkčnejší, tým je organizmus prispôsobivejší. Lebo otvorenosť mu dovoľuje dokonca meniť prijatú energiu na psychické pochody – na mentálnu energiu, ako o nej budeme hovoriť v nasledujúcej kapitole.
Ako to už tak býva, ani kozmická loď, ani živý zložitý organizmus sa nemôže spoľahnúť na jeden jediný systém. Každá funkcia je mnohonásobne istená. Druhým systémom, o ktorý sa pri energetickej regulácii organizmus opiera, je sústava mikrosystémov čiže displejov. Ak budeme v obrannom systéme meridiány považovať za valy, aktívne body za strieľne, tak mikrosystémy nazveme strážnymi vežami. Strážia obdobným spôsobom ako meridiány a body. Majú takisto funkciu sebaregulačnú. Definujme si ich. Sú to kožné a slizničné okrsky, ktoré kopírujú schému nášho organizmu. Na prvý pohľad je táto veta príliš učená. Pokúsme sa o praktickejší výklad. Na oku, ušnom boltci, ruke, nohe, chrbte, krku, tváry, ústnej dutine, jazyku, vlasatej časti hlavy, dlaniach, genitále, nohách nachádzame svoj vlastný portrét. Nesleduje ani tak vernosť našej podoby, skôr usporiadanie tkaniva organizmu a kvalitu jeho funkcie. Obraz je príslušne deformovaný a zmenšený, ale obdivuhodne presný. Každá bunka má svoje miesto. Takému človiečikovi hovoríme dôverne „homunkulus“. Keď prehliadneme výpočet miest, kde sa človek nachádza, vidíme, že príroda bola naozaj dôkladná a nevynechala jedinú príležitosť na umiestnenie svojej stráže nad zdravím, nad rovnováhou. Displeje, o ktorých som sa práve zmienil, sú umiestnené na povrchu ľudského tela. Nepochybujem o tom, že ďalšie budú vo vnútri orgánov.
- pokračovanie -
Josef Jonáš
Zdroj: Křížovka života; moudrost orientální medicíny a dnešek, Josef Jonáš, Vydalo Severočeské nakladatelství, 1990, Z češtiny preložil: Sokol
MUDr. Josef Jonáš je jedným z najpopulárnejších autorov a zároveň vyhľadávaným praktikom celostnej medicíny. Jeho priekopnícka kniha Krížovka života patrí medzi najžiadanejšie publikácie, ktoré kedy vyšli.
exkluzívne.miesta
