VIE, KDE SA NACHÁDZA
Čitateľ si iste spomenie, že Erol Torun zistil, že Pyramída D&M v Cydonii sa nachádza na zemepisnej šírke 40,868 stupňa severnej šírky, ktorej tangens sa rovná e/pí. Dospel teda k záveru, že bola úmyselne postavená na tejto šírke a vypovedá sama osebe. Harleston zistil, že veľmi podobné miery sa dajú nájsť na Mesačnej a Slnečnej pyramíde v Teotihuacáne. Stručne, uhol štvrtého stupňa Slnečnej pyramídy je 19,69 stupňa – čo je presne jej zemepisná poloha (pretože leží 19,69 stupňa na sever od rovníka).10 Je to teda monument, ktorý vypovedá sám o sebe prostredníctvom geometrie, že „vie, kde sa nachádza“, že pozná svoju zemepisnú šírku – presne tak ako Pyramída D&M. A čo viac, uhol príslušného stupňa Mesačnej pyramídy, štvrtého stupňa, má presne hodnotu konštanty t 19,5 stupňa, tak často sa vyskytujúcej v celej Cydonii.11
Tieto vzorce vedú bádateľov k domnienke, že Teotihuacán obsahuje „posolstvo“ – možno rovnaké ako Cydonia – založené na tetraédrickej geometrii a konštantách "pí", "fí", "e" a "t". A Teotihuacán nie je jediným miestom, na ktoré padá takéto exotické podozrenie.
MEGALITOMÁNIA
Stonehenge, veľký kruh megalitov dominujúci Salisburskej rovine vo Wilshire v Anglicku, pravdepodobne vybudovali medzi rokom 2 600 a 2 000 pred n. I. – aj keď sa stavba začala zrejme o čosi skôr a dokončovala neskôr. Nie je naším cieľom zaoberať sa rozborom výskumu tohto možno najznámejšieho monumentu, ktorého astronomické a geodetické kvality by si vyžadovali samostatnú knihu, ale chceme len nadhodiť niekoľko porovnaní s Cydoniou.
Podľa Carla Muncka napríklad:
Uhol, ktorý zviera slávna severovýchodná cesta v Stonehenge (s azimutom Slnka vychádzajúceho počas slnovratu) je, napodiv, ďalší kľúčový „uhol Cydonie“ – 49,6 stupňa. Je totožný nielen s teoretickým „tetraédrickým“ uhlom (na 0,2 oblúkovej sekundy)... ale je totožný aj s iným špecifickým uhlom vyjadreným v geometrii samej Pyramídy D&M.12
Tento uhol vyjadrený v radiánoch nie je nič iné ako e/pí.
Avebury, takisto vo Wilshire – zhruba z toho istého obdobia ako Stonehenge a možno aj o trochu starší – je najväčší kamenný kruh na svete a obkolesuje osadu a dva menšie kruhy. Akou náhodou možno vysvetliť fakt, že stredy týchto dvoch menších kruhov sú odchýlené od severu v uhle 19,5 stupňa?13
Pretože uhol 19,5 stupňa nemá žiadny iný zvláštny význam než ako t, opísaná tetraédrická konštanta, môžeme sa len domnievať, že jeho opakovaný výskyt v starovekých a posvätných stavbách nie je náhodný a je odvodený z premyslenej tetraédrickej geometrie. Ako však vysvetlíme fakt, že sa rovnako často vyskytuje v „monumentoch“ v Cydonii, milióny kilometrov od Zeme, na spustošenej Červenej planéte, na Marse?
ČÍSLA NA NÍLE
Videli sme, že v mnohých starých stavbách a sídlach sa nachádza akýsi špecifický matematický kód obsahujúci tetraédrickú geometriu a čísla odvodené z precesie bodov rovnodennosti. Takýmto vrcholným miestom je nepochybne nekropola v egyptskej Gíze, kde sa nachádza Sfinga a Chufevova, Chafreho a Menkaureho pyramída. Erol Torun dokázal, že ak použijeme vrcholy týchto troch pyramíd na vytvorenie Fibonnaciho krivky (krivka prebiehajúca zlatým rezom), potom nám vychádza, že aj Sfinga leží na tejto krivke – čo naznačuje, že stavitelia pyramíd museli poznať fí.14
Iné „čísla v hre“ sú:
• Svah Veľkej pyramídy má sklon 51 stupňov 51 minút 40 sekúnd. Kosínus tohto uhla je 0,6179, čo zaokrúhlené na tri desatinné miesta dáva hodnotu 0,618. Ako si čitateľ iste spomenie, zlatý pomer fí má hodnotu 1:1,618. Čiže ak k hodnote 0,518 prirátame 1 dostaneme fí.
• So správnosťou na dve desatinné miesta sa fí ukrýva aj v uhle medzi svahom Veľkej pyramídy a uhlom Slnka pri kulminácii na zemepisnej šírke Gízy počas letného slnovratu v období 2 500 rokov pred n.l., je to približne 84,01 stupňa (51 stupňov 51 minút a 40 sekúnd, to je 51,84 stupňa delené 84,01 sa rovná 0,617).15
• Je náhoda, že v hlbinách Veľkej pyramídy, v komore kráľa dáva výška steny plus polovica šírky dlážky presne 16,18 kráľovských jednotiek, kde sa opäť nachádzajú všetky čísla fí.
• Vráťme sa k sklonu svahu Veľkej pyramídy a spôsobu, ako možno z jeho kosínusu odvodiť fí. Už sme sa stretli s tým, že existuje určitý vzťah medzi sklonom svahu v Teotihuacáne a zemepisnou šírkou tohto miesta, rovnako ako existuje vzťah medzi zemepisnou šírkou Cydonie a e/pí. Zemepisná šírka Veľkej pyramídy je 29 stupňov 58 minút 51 sekúnd. Ak to zaokrúhlime na 30 stupňov, zistíme, že kosínus tohto uhla je s presnosťou na jedno desatinné miesto 0,865 – čo je tetraédrický pomer e/pí.
• Hodnota e/pí je zrejme zabudovaná aj do pomeru sklonu svahu Veľkej pyramídy (51,84 stupňa) k sklonu južnej steny komory kráľa (45 stupňov). Tento pomer sa znova na jedno desatinné miesto rovná e/pí.
• Pí sa nachádza aj v pomere obvodu k výške Veľkej pyramídy (1760 ku 280 = 2 pí).
JEDNA SPOLOČNÁ TÉMA
V roku 1988 v článku publikovanom v časopise Discussion in Egyptology (Diskusie v egyptológii) uviedol britský matematik John Legon zaujímavé údaje o umiestnení monumentov v Gíze, dokazujúc, že „veľkosť a vzájomné postavenie troch pyramíd je dané jednou spoločnou témou“.16
Zdôrazňuje, že tieto monumenty sú presne rozostavené vzhľadom na štyri základné body a že ich základne sú umiestnené tak, aby vyhovovali požiadavkám koherentných proporcionálnych vzťahov. Problémy s výberom miesta na jednotlivé pyramídy naznačujú, že sa zrejme brali do úvahy aj iné hľadiská, než je staviteľské a architektonické.17
Legon zistil, že ak nakreslíme pravouhlý trojuholník cez všetky tri pyramídy, jeho rozmery budú 1417,5 kubitov z východu na západ a 1732 kubitov zo severu na juh.18
S prípustnou odchýlkou sa tieto hodnoty rovnajú 1000 x odmocnina 2 a 1000 x odmocnina 3. Uhlopriečka trojuholníka je rovná 1000 x odmocnina 5. Čitateľ si iste spomenie, že hodnoty odmocnina 2, odmocnina 3, a odmocnina 5 sa viackrát opakujú aj v Pyramíde D&M v Cydonii.
Z Legonovej práce ďalej vyplýva (bez akýchkoľvek predošlých vedomostí o Cydonii), že umiestnenie Menkaureho pyramídy je takisto dané tetraédrickou konštantou t.19 Severozápadný uhol tejto pyramídy sa nachádza na priamke zvierajúcej uhol 19,84 stupňa s priľahlým (juhozápadným) uhlom susednej Chefreho pyramídy. A vrchol Menkaureovej pyramídy je umiestnený presne na priamke zvierajúcej uhol 19,52 stupňa pri pohľade z toho istého miesta.
VSTUPNÉ BRÁNY
Ak sú na Marse umelo vytvorené pyramídy a hodnotami "pí", "fí", "e" a "t" a aj na Zemi sú podobné pyramídy s hodnotami "pí", "fí", "e" a "t", potom sa to logicky dá vysvetliť jednou z týchto štyroch hypotéz:
1. Medzi pyramídami na Zemi a na Marse nie je žiadna súvislosť. Podobnosti sú čisté náhodné.
2. Stará marťanská civilizácia, ktorá vybudovala pyramídy na Marse, prišla na Zem a postavila pyramídy ľuďom.
3. Stará ľudská civilizácia odišla na Mars a postavila tam pyramídy Marťanom.
4. Stará mimozemská civilizácia prišla odinakiaľ z vesmíru a vybudovala pyramídy na Marse aj na Zemi.
Domnievame sa, že zo všetkých týchto hypotéz je najnepravdepodobnejšia prvá. Sedliacky rozum nám hovorí, že ak sú pyramídy na Marse umelo vytvorené, potom musí byť súvislosť s pyramídami na Zemi.
Pred vyše 4 000 rokmi považovali starí Egypťania pyramídy za brány k hviezdam. Pyramídy v Teotihuacáne slúžili podľa starých obyvateľov Mexika na ten istý účel. Na oboch miestach verili astronomickým mýtom, často veľmi zložitým. Na oboch miestach vládlo presvedčenie, že tieto monumenty odrážajú hviezdne vzory. A na oboch miestach, ako uvidíme ďalej, nachádzame v starých textoch a tradíciách mimoriadny záujem o Mars.
Poznámky
10 Tamže, s. 251.
11 McDaniel, ...Report, s. 142.
12 Hoagland, The Monuments of Mars..., s. 358.
13 Informácie o Averbury pozri v The Face on Mars: The Averbury Connec-tion, VHS video prezentované Dávidom Percym (Londýn, Aulis Publishing).
14 Hoagland, The Monuments of Mars..., obr. 40.
15 Skyglobe 3.6, Klassin Software, Ann Arbor, Michigan, 1993.
16 J. Legon, „A Ground Plaň of Giza“, Discussions in Egyptology, 10 (1988): s. 35.
17 Tamže, s. 33.
18 Tamže, s. 34-35.
19 Miery autorov sa zakladajú na Legonových meraniach plošiny v Gíze.
KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.
Súvisiace:
Téma: MARS
https://miesta.net/tema-marsGraham Hancock: Zrkadlo nebies
https://www.miesta.net/rubrika/rubriky/zrkadlo-nebies