Pokračujeme v sérii publikácií po stopách expedície pod vedením profesora ›› Ernsta Muldaševa na Južný Ural. Vedci preanalyzovali baškirské legendy, kde sú opisovaní takzvaní „kamenní ľudia“ a začali ich hľadať. Hľadanie bolo korunované úspechom – objavili tisíce kamenných sôch s tromi „nohami“ a zobákom, podobajúcich sa na nejaké kamenné bytosti. Vo vedcoch to vyvolalo dojem, že tieto bytosti boli medzi sebou v konflikte, ale nejaká mohutná sila ich zastavila a vytvorila cintoríny „kamenných ľudí“.
Ak vám máme veriť, Ernst Rifgatovič, že „kamenný život“ skutočne existuje, tak prečo bolo nutné ho zastaviť a dokonca vytvoriť „cintoríny“ kamenných bytostí?
Život je neodmysliteľne krutý: predátori konzumujú bylinožravce, bylinožravce trávu... Život a smrť sú vždy blízko. Okrem toho každá forma života konkuruje inej a bojuje o vodcovstvo.
V tomto ohľade by som rád poznamenal, že pred 13 000 rokmi, ako píše Blavatská, sa na Zemi stala katastrofa, nazývaná Malá potopa, v dôsledku čoho civilizácia Atlantov zahynula a iné životné formy boli na pokraji prežitia. Vtedy sa Vyššia myseľ a iné sily pokúšali oživiť život klonovaním nových foriem života: ľudia s hlavami zvierat v Egypte, obrovskí ľudia v Babylone (podľa legendy Adam a Eva mali výšku 11 metrov), morské panny na ostrove Malta a podobne. A celkom pravdepodobne sa pokúsili oživiť kamenný život, ktorý kedysi na Zemi prekvital.
Všetky tieto formy života boli zaradené do systému konkurencie podľa princípu - kto vyhrá. Ukázalo sa, že árijská rasa ľudí zvíťazila, to sme my, a všetky ostatné formy života sa ponorili do zabudnutia, alebo boli zachránené špeciálnym spôsobom „len pre určitý prípad“.
Chcete povedať, že kamenný život nie je úplne vyhynutý?
Áno. O tomto hovorí analýza nami nájdených stlačených „kamenných ľudí“, čiastočne na hore Razbornaja, ktorá sa nachádza v Čeljabinskej oblasti.
Čo je to za horu?
Nie je to ani hora, ale celý hrebeň asi 10 km dlhý a asi 500 m vysoký a má 5 vrcholov. Ale tento hrebeň nie je jednoduchý. Každý z jeho vrcholov sa skladá z úplne neobvyklých vrstiev nejakého nažltnutého kameňa s hrúbkou 2 až 40 cm, z ktorého tu a tam... vystupuje jedna noha, potom zobák „kamenných ľudí“, dobre rozpoznateľný mnohými črtami. Vzniká dojem, že sa tam dostali „kamenní ľudia“, ktorí majú zvyčajne polkruhový tvar, a boli stlačení nejakou nepredstaviteľnou silou. V tomto prípade bola druhá vrstva superponovaná na prvú vrstvu, tretia vrstva bola superponovaná na druhú vrstvu a tak ďalej až na 100 alebo viac vrstiev. Spodné vrstvy na hore Razbornaja mali hrúbku 30-40 cm a horné vrstvy boli veľmi tenké, 1-2 cm silné, pripomínajúce ladné kamenné dosky. Pri pozornom vyšetrení bola plocha a hrúbka splošteného „kamenného človeka“ porovnateľná s objemom kameňa v obyčajnom polkruhovom „kamennom človeku“.
A možno sú to stratifikované skaly, ktoré sa v horách často nachádzajú?
Konzultovali sme to s geológmi. Podľa ich názoru je tu niečo, čo nezodpovedá kánonom geologických vied. Mimochodom, niekoľko takýchto hôr, ale menších rozmerov, sme našli v Učalinskom rajóne Baškirska.
Takže aký druh moci by mohol rozdrviť obyčajné kamenné bytosti?
Kameň môže byť drvený, ale sploštený... môže byť len v mäkkom stave. Je nepravdepodobné, že by boli vysoké teploty, s najväčšou pravdepodobnosťou existovali aj iné mechanizmy, ako je dematerializácia a antigravitácia. Všetko znova prichádza k určitému Kamennému kráľovi, schopnému zdvihnúť „kamenných ľudí“ na vrchol hory a rozdrviť ich a poukladať ich na seba. Dá sa povedať, že hora Razbornaja je zjavne aj „cintorínom kamenných ľudí“, ale v kompaktnej, komprimovanej podobe.
A prečo sa táto hora nazýva Razbornou? Pretože sa rozoberá, alebo?
Spýtali sme sa miestnych obyvateľov ohľadom tohto názvu. Ľudia povedali, že názov „Razbornaja“ pochádza z dávnych čias a znamená, že hora sa mohla samorozobrať na samostatné kamene a potom sa znovu spojiť do hory. Miestni obyvatelia sem vodia svoje deti a rozprávajú im o hore, ako o niečom zázračnom.
Na základe toho môžeme hypoteticky predpokladať, že kamenný život nezostal v dávnej minulosti, ale je stále pulzujúci, pravidelne sa oživujúci a nastavujúci "kamenných ľudí" do pohybu, ale občas zastavujúci ich činnosť a dokonca aj drviaci, ak je to potrebné, znova oživujúci kamenný život. Naša ľudská myseľ nevie, kedy a ako to bude a či to vôbec bude, ale ... Matka Zem vie, akej forme života a kedy dať prednosť kvôli zachovaniu harmónie v rozmanitom pozemskom živote. Preto je možné, že jedného dňa k nám príde kamenný hosť.
Existujú nejaké dôkazy, že stlačení „kamenní ľudia“ nezomreli a môžu byť oživení?
Na zhutnených vrstvách kameňa možno vidieť celkom čerstvé zárezy alebo vydutia, ktoré niekto urobil, čo, ako sme už povedali v predchádzajúcich rozhovoroch, možno interpretovať ako prostriedok na sústredenie životnej energie času a zachovanie života kameňa tak, aby mohol byť oživený. Ale je to relatívne. Priame dôkazy je ťažké si predstaviť, pretože kamenný život pre nás ľudí je úplné tajomstvo. A možno kameň... je šikovnejší ako my.
Naozaj je v kamennom živote, ako rozprávate, všetko také smutné? Skutočne ste tam nenašli niečo svetlé?
Našli. A ľudia toto miesto nazývajú „miestom kamennej lásky“..
-pokračovanie-
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
S láskavým dovolením autora
Zdroj: http://muldashev.ru/articles/TASHKESHE_pdf/Tashkeshe_5.pdf
Preklad: Miroslava
Súvisiace:
Exkluzívny rozhovor s profesorom Muldaševom a beseda
http://www.miesta.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-profesorom-muldasevom...Seriál: Knihy HLEDÁNÍ MĚSTA BOHŮ
http://www.miesta.net/rubrika/serial-knihy-hledani-mesta-bohuMýty alebo skutočnosť?
http://www.miesta.net/rubrika/myty-alebo-skutocnost
