Bežne objavujú moderní vedci pri svojich výskumoch, že učenci v starej Indii prišli už k porovnateľným výsledkom. Odkiaľ vedeli títo mudrci tak veľa o vesmíre, aj keď nemali naše meracie prístroje? Pomohol im snáď ich celostný svetonázor ako chápali hmotu? Thomas A. Hein sa pýtal Armina Risiho, experta na védsku múdrosť.
Energia sa nikdy nestratí
T.H: To by znamenalo, že všetka hmota vznikla z duchovného. Mohli by ste toto priblížiť bližšie na príklade zákona zachovania energie, ktorý sa vo Védach tiež spomína?
A.R: Védska veda hovorí, že vesmír existuje pred večným duchovným pozadím a predstavuje pominuteľnú formu hmoty, zatiaľ čo hmota ako energia je večná. Tvrdenie, že hmota je večná, môže znieť prekvapivo, pretože všetko, čo vidíme, je pominuteľné. Védska veda ale zdôrazňuje: hmota nie je pominuteľná, ale len formy, cez ktoré sa hmota manifestuje. Hmotné formy vznikajú a zanikajú, ale substancia sama o sebe, hmota, zostáva ako energia Višnua vždy zachovalá. To, čo my vnímame v hmotnom svete ako „udržanie energie“ je výraz duchovného, večného pozadia hmoty. Védska veda teda poznala, že energia sa nikdy nestratí, nie z pohľadu merateľných symptómov, ale z pohľadu príčiny.
Energetické polia vytvárajú hmotné formy
T.H: Védy opisujú aj vznik Zeme a života na Zemi. Súčasný západný človek pozná v podstate len dve odpovede na otázku svojho pôvodu: teóriu modernej vedy, teda pra-tresku a evolúcie a príbeh o stvorení podľa Starej zmluvy. Aký pohľad majú na to Védy?
A.R: Védy zdôrazňujú, že život nie je produktom, výsledkom hmoty, ako sa verí v materialistických obrazoch sveta. Nie abstraktný hmotný výsledok energie je absolútno, ale je to vedomé bytie, duchovná „energia“. Tieto energetické polia sú vždy k dispozícii a cyklicky nechávajú hmotné formy vznikať a zanikať – počnúc jednotlivými vesmírmi až k väčšine foriem života, počnúc bytosťami z vyšších dimenzií a potom na Zemi ako jednobunky, rastliny, zvieratá, až k človeku. Podľa Védskej predstavy to konkrétne znamená: počas Brahmovej noci sa žeravá Zem ochladí a organický život musí vzniknúť nanovo. Musí sa vytvoriť atmosféra, a preto musia najskôr vzniknúť mikroorganizmy, čo umožní vznik komplexnejších foriem života.
Potom sa objavia rastliny a zvieratá a na Zemi vznikne príroda, ktorá je rajom. V tejto fáze na Zemi ešte nežijú žiadni ľudia, ale prítomné sú bytosti z vyšších dimenzií. Len ich úsilím a pričinením sa mohlo na mŕtvej planéte uskutočniť znovuzrodenie života.
T.H: Čo rozumejú Védy pod bytosťami z vyšších dimenzií a čo majú tieto bytosti dočinenia so vznikom života?
A.R: „Bytosti z vyšších dimenzií“ je môj preklad pre sanskrtské pojmy déva, doslova „božská bytosť“ a sura, „svetelná bytosť“. Človek vznikol tak, že špecifické bytosti z vyšších dimenzií zhmotnili a zhustili svoje svetelné telá až na stupeň organickej hmoty. Pri tomto procese sa hmota zhustila do rôznych dimenzií v rôznych stupňoch. Ja nazývam tento proces involúciou. Informácia svetelného tela je aj dnes potencionálne zabudovaná v našej bunkovej štruktúre. Je fascinujúce pozorovať genetiku v takomto svetle.
T.H: Ste vehementný kritik evolučnej teórie. Prečo?
A.R: Kreacionisti vychádzajú z podobne neudržateľnej teórie, a síce z otáznej interpretácie knihy Genesis a zo zodpovedajúco absolutistickej svätej náuky. Miešajú sedemdňový príbeh o stvorení sveta s príbehom Adama a Evy a z toho vyvodzujú, že vraj Zem ako aj celý vesmír stvoril pred sedemtisíc rokmi Boh „z ničoho“. Pred 2 rokmi som založil „Výskumný Inštitút pre Vedu a Involúciu“ (www.science-of-involution.org) s cieľom: „skúmať biológiu, geológiu a dejiny ľudstva oddelenú od darwinismu a kreacionizmu.“ Mnohí ľudia pochybujú o teórii evolúcie, ale kreacionizmus pre nich nie je (právom) žiadna alternatíva. Model, ktorý vysvetľuje involúciu, tu môže ponúknuť skutočnú alternatívu – alternatívu, ktorá vychádza z najstaršieho vedenia a z najnovších poznatkov ľudstva.
5 stavov zhustenia
T.H: Vráťme sa naspäť k védskej vede. Tá delí hrubohmotnú hmotu na 5 kategórii. Prečo práve 5? Ktoré sú to a ako spolu súvisia.
A.R: Sú to. Éter, vzduch, oheň, voda a zem – to je 5 rozličných zhustení hmoty, ktoré vytvárajú zodpovedajúce formy fyzikálnej (= hrubohmotnej) hmoty. Éter je informačné pole, ktoré sa dnes označuje aj ako morfogenetické pole. Každá na Zemi žijúca bytosť má éterické telo, ktoré obsahuje informáciu potrebnú k vytvoreniu hrubohmotného tela a získava túto informáciu vyššej, jemnohmotnej úrovne. Éter sa v sanskrte nazýva „Kha“ čo sa v egyptskej duchovnej vede nazýva Ka-telo. Ba-telo je jemnohmotné telo s dušou (v sanskrte atma), čo je to, čo po fyzickej smrti existuje ďalej. Populárny pojem Mer-ka-ba obsahuje práve tieto 3 pojmy.
Prečo práve 5 stupňov? Pretože fyzikálna hmota potrebuje 5 stupňov, kým sa vytvorí pevná hmota. Zodpovedajúco k týmto piatim stupňom máme 5 druhov zmyslových orgánov. Príslovečný šiesty zmysel je to, čo nás spája s vyššími nefyzikálnymi informačným poliami.
T.H: Čo znamenajú tieto poznatky o hmote pre modernú vedu?
A.R: Revolúciu od základov. Ukazujú, aký je obmedzený a deštruktívny jednostranný materialistický pohľad na svet.
T.H: V časopise s názvom Raum und Zeit (Priestor a čas) sa musíme spýtať samozrejme aj nasledujúcu otázku: Čo rozumejú Védy pod pojmom priestor a čas?
A.R: Priestor a čas sú pôvodnou polaritou hmotného stvorenia a vznikajú v pozadí večného, to znamená bezpriestorného a bezčasového informačného poľa, mysticky vyjadrené: to znamená absolútneho, duchovného sveta. Relatívne existuje v rámci absolútneho, hmotné v rámci duchovného, podobne ako tieň v rámci väčšieho sveta, ktorý je naplnený svetlom. Tiene nikdy nezmenšia alebo neohraničia svetlo a vždy majú len závislú (relatívnu) existenciu.
To večné, bezpriestorové a bezčasé sa v sanskrte nazýva sat, čo znamená „to, čo je.“ Čas sa nazýva kala, to „čo je možné zmerať“, takže je to, čo existuje v rozličných dimenziách (dimenzia = loka) a vyvoláva zodpovedajúcu kontinuitu priestoru a času.
Keď stratíme vedomie večnosti (sat) a identifikujeme sa s mája (ilúziou), čo sú vlastne pominuteľné hmotné formy, tak potom už nežijeme vo vedomí bezpriestorového a bezčasého, ale stratíme sat, žijeme bez sat.
T.H: Existuje teda večné aj pominuteľné. Ako tieto dve veličiny súvisia a ako funguje ich spojenie?
A.R: Je to podobné ako svetlo a tieň. Toto základné poznanie som sformuloval ako názov knihy: Svetlo nevrhá žiadny tieň. Tiene existujú a sú (relatívnou) realitou, ale nie je to svetlo, ktoré tieň vrhá.
Rovnako ako je vznik tieňa potencionálne obsiahnutý vo svetle, tak je vznik pominuteľného potencionálne obsiahnutý vo večnom. Večná, duchovná energia vytvára cez prostredníka – Višnua večnú, hmotnú energiu, z ktorej potom vzniká nekonečné množstvo pominuteľných foriem. Spojenie medzi večným a pominuteľným je jedným z aspektov Višnua a v sanskrte sa nazýva Paramatma („Nad-duša, zvrchovaná duša“ alebo „kozmická inteligencia“).
T.H: Čo to konkrétne znamená pre človeka?
A.R: Znamená to, že hmotné a pominuteľné nie je zlé, nesprávne. Zlé (doslova to, čo rozdeľuje, triešti) vzniká až vtedy, keď sa svetelné bytosti identifikujú s pominuteľným a pri tom zabudnú na ich skutočnú identitu. Potom sú oni (my!) oddelení od božského zdroja a musia hľadať energiu niekde inde. Tu začína kradnutie energie, manipulácia, (seba)klam a vykorisťovanie.
T.H: Na záver: Čo vidíte pre dnešnú vedu a spoločnosť ako najdôležitejší poznatok z Véd?
A.R: Ako najdôležitejšie sa mi zdá poznanie, že život a vedomie nie sú produkty hmoty, ale večná, duchovná realita. Na základe tohto sebapoznania budeme zrelí pre duchovné a hlbšie pochopenie Boha a aj na zrelú vlastnú zodpovednosť. Spoznáme, že zameraním nášho vedomia vytvárame realitu a potom odpovedajúco vnímame svet.
Tu opísaný pohľad na svet umožňuje úplne nový, harmonicky vedomí vzťah k prírode, ku všetkým iným ľuďom a k neviditeľným svetom a bytostiam, ktorých existencia potom nebude popieraná alebo ignorovaná. „Vlnová dĺžka“ človeka by sa zmenila a naša rezonancia by nezodpovedala nižšiemu astrálnemu životu, ale vyšším, pôvodným informačným poliam – a inteligenciám.
Ako sme spomenuli na začiatku: Diskutovať o viere je nezmyselné. Ale môžeme diskutovať o tom, prečo (v) niečo veríme – a na ovocí môžeme poznať, do akej miery zodpovedá alebo nezodpovedá vnímanie sveta skutočnej podstate sveta.
Keď si nejaká civilizácia zničí vlastný život a jeho podstatu, musíme uznať, že jej názory a náhľady na život, svet aj hmotu sú deformované, jednostranné, obmedzené a naivné. Pretože vesmír je rozmanitý, viacdimenzionálny. Védska náuka nezostáva však len pri hmotnom svete, ale ukazuje, že všetky tieto viacdimenzionálne svety v čase a priestore nie sú nič iným len výrazom pra-pôvodu, ktorý je bezpriestorový a bezčasý, ktorý je stále prítomný a s ktorým sme my, ako duchovné bytosti, stále spojení. Otázka je len, do akej miery sme si toho vedomí. Holisticko-duchovná veda by v takomto prípade bola veľkým požehnaním pre ľudstvo.
- pokračovanie -
Zdroj: Raum und Zeit, 150/2007
Autori:
Armin Risi sa narodil v roku 1962, žil 18 rokov vo védskych kláštoroch a študoval spisy napísané v sanskrte, ako aj západné a východné filozofie, spolupracoval na preklade viac ako 20 diel sanskrtskej literatúry (z angličtiny do nemčiny), je autor dvoch kníh básní, autor vedeckej práce o nemeckom básnikovi Friedrichovi Hörderlinovi, autor literatúry faktu v troch zväzkoch „Viacdimenzionálny vesmír“ („Boh a bohovia“/ „Neviditeľné svety“/ „Zmena moci na Zemi“), ako aj duchovno-filozofickej knihy „Svetlo nevrhá tieň“. V roku 2005 založil „Výskumný Inštitút pre Vedu a Involúciu.“Narodil sa v roku 1962, žil 18 rokov vo védskych kláštoroch a študoval spisy napísané v sanskrte, ako aj západné a východné filozofie, spolupracoval na preklade viac ako 20 diel sanskrtskej literatúry (z angličtiny do nemčiny), je autor dvoch kníh básní, autor vedeckej práce o nemeckom básnikovi Friedrichovi Hörderlinovi, autor literatúry faktu v troch zväzkoch „Viacdimenzionálny vesmír“ („Boh a bohovia“/ „Neviditeľné svety“/ „Zmena moci na Zemi“), ako aj duchovno-filozofickej knihy „Svetlo nevrhá tieň“. V roku 2005 založil „Výskumný Inštitút pre Vedu a Involúciu.“
Thomas A. Hein už 10 rokov ako spisovateľ na voľnej nohe a novinár a vyrobil rôzne televízne príspevky, okrem iného vysielania „planéta e“ (ZDF) a „Životné prostredie“ (3sat). Od roku 2000 sa špecializuje na lekársky žurnalizmus a natočil dokumenty ako „Plná nádrž“, „Ordinácia denne“ a „Zdravotnícky magazín Ordinácia.“
Preklad: Marián Mancovič
Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.
