Tajomstvo kamenných hláv

Množia sa správy o kameňoch, ktoré sa svojim tvarom podobajú na ľudské hlavy. Ivan Stepančenko, regionalista, našiel nedávno pri Kyjeve ďalší balvan, ktorý svojou formou pripomínal lebku. No ani trochu sa nepodobala na ľudskú. Nález preležal v zemi milióny rokov a pravdepodobne slúžil ako atribút nejakého starobylého kultu - podelil sa s Yoki.ru o informácie. Skamenená "lebka" s váhou približne do pol kila je pretiahnutá, má štrbinu namiesto úst, veľké uši, nos prakticky chýba...

"Ľudia často nachádzajú kamene pripomínajúce lebky neznámych stvorení," rozpráva Ivan Jakovlevič. "No niečo takéto som nikdy nevidel ani u ľudí ani u zvierat. Nález treba preskúmať, spraviť rádiouhlíkovú analýzu a analýzu DNA".

Mimochodom, v predminulom roku bola podobná lebka nájdená 200 kilometrov od Sofie a vedci prišli k záveru, že je to skamenená kosť. Lebku poslali do berlínskeho laboratória na analýzu DNA, no výsledky expertízy zatiaľ nie sú známe.

Aj Evgenij Bugaev z Minska našiel pred niekoľkými rokmi v lese zvláštny kameň, na ktorom bolo možné jasne rozoznať očnice s oblúkmi, kontúry nosa a úst. A niekoľko týždňov nato našiel ešte niekoľko podobných kameňov, ktoré sa podobali na hlavy rôznych zvierat – hada, krokodíla...

Podľa Bugaeva, odborníka na systémy automatického riadenia lietajúcich zariadení, môžu kamene predstavovať produkty biotechnológie: elektronické zariadenia a zároveň živé organizmy. Preto majú vzhľad hláv...

Nálezmi Bugaeva sa zaoberali aj iní výskumníci. Známy ufológ Valerij Dvužiľnyj, oboznámený so vzorkami, vyhlásil, že na ňu muselo pôsobiť teplo. No na tom istom území neboli zistené žiadne stopy vulkanickej činnosti. Ufológ vyjadril predpoklad, že kamene by mohli mať vesmírny pôvod... Dvužiľnyj však nevylučuje ani možnosť, že to skutočne môže byť skamenená lebka.

Kamenné hlavy sa objavovali už oveľa skôr - v 16. stor. v Írsku. Nemálo skamenených lebiek nachádzajú archeológovia a paleontológovia v čase vykopávok, zvlášť v tzv. anomálnych zónach a na území starobylých chrámov. V prímorskej jaskyni Chladiareň, vo večnom mraze, bola nájdená lebka divnej formy – pretiahnutá do dĺžky a s očnicami pozerajúcimi dohora... Experti vyhlásili, že patrí bytosti, ktorá na Zemi nie je známa.

Vedúci vedecký pracovník Ústavu geochémie a geofyziky Bieloruska Vsevolod Bordon dáva javu o trochu triezvejšie vysvetlenie - zistil, že väčšina kameňov je zložená z kremeňa. No i tak, tento druh sa v Minskej oblasti vyskytuje len veľmi zriedkavo a je ťažké objasniť, ako je možné, že sa kamene vyskytujú nahromadené na jednom mieste. Niektoré exempláre sú v skutočnosti kúskami vulkanických hornín, ktoré však na tomto území chýbajú.

Táto neobyčajná forma teda môže byť výsledkom zvetrávania pôdy. No teoreticky to môžu byť aj skamenené lebky. Ale čie? A odkiaľ sa vzali v takom množstve a ešte na povrchu zeme? Záver vedca: "Kamene sú interesantné a miesto je akési záludné!"

Ufológovia, pravdaže, vidia v takých nálezoch dôkaz existencie mimozemského života. Ale pravdepodobnejšie bude, že časť kameňov má pôvod len v rozmarnej hre prírody a časť je vytvorená ľuďmi. (Podobné lebky vytesávali možno na náboženské účely). Ale len analýza DNA môže potvrdiť, či boli tieto objekty niekedy živou hmotou. Avšak ani v tomto prípadne nebudeme môcť potvrdiť, či išlo o obyvateľov iných planét: aj v histórii Zeme je totiž nemálo bielych škvŕn. Nie je vylúčené, že "kamenné hlavy" patrili predstaviteľom postrannej vetvy človeka, ktorá dávno vymrela.

Napokon, existuje ešte pravdepodobnosť, že bizarný typ lebky je výsledok genetickej mutácie. Veď podobné znetvorenia stretávame aj dnes. A hlavy mohli byť oddelené od tela: starodávni ľudia mohli zabíjať mrzákov a uchovávať ich lebky. Alebo ich oddeľovali od tela až po ich prirodzenej smrti kvôli rituálnym účelom.

Tak či onak - nemáme žiadne významnejšie dôkazy v prospech toho, že sú to skutočne lebky a nie len obyčajné kamene. Preto je na akýkoľvek záver ešte skoro...

Маргарита Троицына: Тайна каменных голов украинской… нежити;

Zdroj: yoki.ru

Preklad: Danica U.

exkluzívne.miesta

Sekcie

Rubriky

Štítky

Počet zobrazení

3005