Dobrý deň. Ja by som sa chcel opýtať, či by ste mi náhodou nemohli pomôcť so snímkami, ktoré Vám posielam v prílohe.
Vidím, že sa zaoberáte takými témami ako je UFO, Egypt atď.
Rád si prezerám zaujímavosti cez Google Earth... Na jednej snímke som našiel takéto obrazce a zo zvedavosti by som veľmi rád vedel čo je to, lebo nič sa tam nepíše.
Dosud znovu neobjevené podzemní prostory, známé jako Měsíční jeskyně, jsou spojovány se zprávami o podivném artefaktu. V cizojazyčné literatuře je zmiňována jako jeskyně s kovovými stěnami nebo jednoduše šachta. Zdůrazňuje se, že jde o uměle vytvořené podzemní prostory, vyhloubené za neznámým účelem neznámo kdy, neznámo kým. Podle badatelů a zastánců hypotézy o existenci prehistorických technicky vyspělých civilizací je Měsíční jeskyně důkazem toho, že v regionu střední Evropy před více než dvaceti tisíci lety působila jakási technicky vysoce vyvinutá kultura.
Keď som začiatkom leta 1999 písal článok, ktorý vyšiel v prvom čísle dnes už neexistujúceho časopisu „Skryté skutečnosti“ pod názvom „Tajomní Etruskovia prehovorili“ ešte som netušil, že sa k problematike tajomného národa, ktorý sa v období od 8. do 1. storočia pred n.l. zapísal do dejín Západu významnou kapitolou po toľkých rokoch opätovne vrátim. Predmetom nášho dnešného rozprávania tentoraz nebude mediálny návrat starých Etruskov po tajomných karmických líniách, odhaľovaných psychotronikmi, ale hľadanie reálnych Etruskov v modernej dobe tentoraz síce bez okultných metód, ale zato zložitými technikami molekulárnej genetiky.
Priaznivcom praslovanských dejín iste nie je neznáma téma záhadných nápisov, ktoré sú vytesané do skál. Na Slovensku ich poznáme niekoľko. Súčasná veda sa im nechce venovať, pretože ich považuje za podvod (napríklad nápis na Velestúre je vydávaný za naivný pokus romantikov 19. storočia zdôvodniť, že Slovania - Slováci sú na svojom území už večité veky). Ja som však zatiaľ nepočul a nečítal vedecké zdôvodnenie prečo by mali byť nápisy falošné, išlo skôr o pocitové odmietnutie: „Nechceme sa tým zaoberať, je to blud!“
Pátráme po záhadách tisíce kilometrů daleko a leckdy žehráme, jak je nám to všechno nedostupné. Jednu velmi pěknou a evidentně dostatečně velkou záhadu přitom máme na Slovensku. Pro začátek uvádíme informace shromážděné slovenským badatelem Ing. Jánem Hurníkem. Pokud vím, zatím zůstaly bez ohlasu. Tak tedy. Na Slovensku existuje stavba, která se nazývá Val obrů. Co je o něm dosud známé?
Takzvané paranormálne javy odjakživa zaujímajú ľudí bez rozdielu veku, pohlavia, či povolania. Takmer „osudovým“ koníčkom sa tieto javy stali autorovi knihy s príznačným názvom „Krajina zázrakov - Lexikón magických miest na Slovensku“. Narodil sa na slovensko-česko-poľskom pomedzí v Čadci, vyrastal však vo vidieckom prostredí obce (a dnes už mesta) Krásno nad Kysucou. Podľa tradície žilo voľakedy v každej dedine „učupenej pri okraji lesa plného tajuplného šera“, vždy deväť bosoriek. Pravdaže, nikdy v živote sa so žiadnou z nich nestretol, o to radšej však ako chlapec počúval staré povesti a legendy od starých rodičov o svete plnom záhad a zázrakov. Do slovenskej literatúry vstúpil okultným životopisom Adolfa Hitlera „Démon z iného sveta“ a v tom istom roku vydal knihu „Štyri hodiny do stredoveku“. Jeho čarovné knihy uvádzajú čitateľa do sveta zázrakov, mytologických postáv, legiend a povestí…
Partizánsky oddiel mal veľké bojové straty, preto bol nútený ustúpiť. Keďže dvaja boli ťažko ranení, miestny bača Slávek zaviedol skupinku do blízkej jaskyne. Pri vstupe do nej sa poverčivo prežehnával smerom dovnútra a varoval ich, aby ďalej do nej v žiadnom prípade nevstupovali. Sľúbil, že im donesie potraviny a lieky tak rýchlo, ako len bude môcť. V noci sa však rozpútala metelica a vedeli, že mu to môže trvať aj niekoľko dní. Keďže posledné tri dni takmer nič nejedli a pili len horúcu vodu z natopeného snehu, s pár kvapkami slivovice, autor denníka sa odvážne vybral na prieskum v nádeji, že v nej prespávajú nejaké zvieratá...
