Správy očitých svedkov deštrukcie meteoritov nad Sibírou v rokoch 1984 a 2002 “sférami terminátormi” podporujú výpovede svedkov tunguzskej explózie v roku 1908 a staroveké legendy. Nepriamym dôkazom je aj chemické zloženie mikrosférul nájdených v rašeline na mieste katastrofy. Pre meteoroidy sú nezvyčajné a sú obzvlášť bohaté na alkalické prvky.
Miestni obyvatelia, ktorých vypočúvali vedci, ktorí prišli preskúmať explóziu v Tunguzke sa zhodli, že tesne pred hrozivým zábleskom sa stromy, jurty (nomádske obydlia) a kusy pôdy vzniesli do vzduchu, pričom vlny v riekach smerovali proti prúdu. Tieto pozorovania sú priamych dôkazom toho, že sa tam odohrala vákuová implózia, nasávajúca všetko smerom k svojmu centru, súčasne tam ale bola aj zložka pôsobiaca opačným smerom, pretože stromy v epicentre výbuchu popadali smerom von od centra. Rozdiely v smerovaní poukazujú na použitie technológie na vyrovnanie výbušných síl!
Vráťme sa k 30. júnu 1908 a pozrime sa na všetko, čo sa stalo očami svedkov. Celá udalosť sa odohrala približne takto. Približne o 7:15 ráno sa meteorit pohyboval po trajektórii z juhovýchodu na severozápad. V Preobraženke uvidel I. M. Voložin „pás dymu z ktorého šľahal oheň“, ako letí naprieč oblohou. To bol meteorit, ktorý sa rútil k zemi.
“Divadlo pokračovalo celú štvrť hodinu v najžiarivejšej forme a potom začalo postupne slabnúť a ukončilo svoje vystúpenie v zhluku jasných lúčov, ktoré dosiahli výšku 80° nad horizontom. Mrak, ktorý sa objavil na východe sa rozplynul. Potom úplne zmizol aj ten druhý, takže o desiatej večer bola obloha zase jasná a svietili na nej svetielkujúce hviezdy.”
Meteority a kométy takto nelietajú! Tisícky pozorovateľov sa nemohli pomýliť v tom čo videli, pretože nebo bolo v to ráno bez oblakov. Ľudia žijúci vo vzdialenosti viac ako 800 km od miesta, kde vesmírny návštevník dopadol, pozorovali nezvyčajný let obrovských ohnivých telies, z ktorých lietali iskry a zanechávali za sebou dúhové stopy. Najdôležitejšie je však to, že nevideli jedno a to isté teleso, ale rôzne „sféry terminátorov“, ktoré sa líšili vzhľadom a správaním.
Prešlo desať dní a ráno 30. júna, vstúpilo vesmírne teleso obrovskou rýchlosťou do zemskej atmosféry. Jeho trajektória smerovala z juhovýchodu na severozápad. Určenie presnej trajektórie meteoritu hrá v skúmaní udalosti zásadnú úlohu, hlavne kvôli tomu, že ako uvidíme, na oblohe nad sibírskou tajgou sa vtedy pohybovalo viac objektov a približovali sa k miestu výbuchu z rôznych strán.
“Počas nášho výkladu faktov predstavíme niekoľko textov z Oloncha, ktoré potvrdzujú uvedenú hypotézu, práve vďaka zjavnej technologickej povahe udalostí opísaných v starých textoch. Je prekvapujúce, že ľudia, ktorí prekladali a analyzovali tieto texty si to nevšimli, alebo že ich to ani nenapadlo.”
Správy očitých svedkov naznačujú, že staroveké „Zariadenie“ na vysokej technologickej úrovni vo vzdialenej oblasti Sibíri je zodpovedné za vystrelenie riadenej plazmovej, guľovitej zbrane, ktorá zničila v roku 1908 meteorit nad Tunguzkou. Celková sila explózie prekonala kombináciu sily výbuchov atómových bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki viac ako 2000 krát!
V skratke môžeme povedať, že približne každých 600 až 700 rokov sa vyskytne niekoľko explózií, alebo lepšie povedané, celá séria udalostí aj s ich predzvesťou. Všetky tieto javy boli starostlivo zaznamenané v podobe epickej poézie, tradícií a legiend. Je zaujímavé, že podobné legendy vznikli v rovníkovej oblasti našej planéty, kde explózie alebo „obrovské ohnivé gule“, ktoré sa náhle zjavili na oblohe, zničili niekoľko centier starovekých civilizácií.
“Približne storočie pred každou explóziou alebo sériou explózií sa z „železnej diery“ vynorila rýchlo letiaca ohnivá guľa a bez toho, aby spôsobila nejakú veľkú škodu sa vznášala nahor, za ňou nasledoval tenký stĺp ohňa. Na samom vrchu sa objavila veľká ohnivá guľa. Sprevádzaná štyrmi údermi hromu za sebou, sa vznášala ešte vyššie a odletela preč, nechávajúc za sebou „pás dymu a ohňa“. Potom z diaľky zaznela kanonáda výbuchov...”
