K tejto knihe ma inšpirovali skutočné zážitky, ale napísala som ju až neskôr. Ako sami uvidíte, nemala som v tej dobe po ruke zápisník. Predkladám ju čitateľom ako román, aby som uchránila malý kmeň austrálskych domorodcov, o ktorých rozpráva, od právnych komplikácií. Určité podrobnosti som vynechala, aby som vyhovela priateľom, ktorí si neprajú byť identifikovaný a aby som neprezradila naše tajné posvätné miesto.“ „Uvádzam však v knihe dôležité historické informácie a tým vám ušetrím cestu do knižnice. Môžem vám tiež ušetriť cestu do Austrálie. Podmienky, v akých žijú dnešní austrálski domorodci, je možné vidieť v akomkoľvek americkom veľkomeste. Rovnako ako tam, i tu sú ľudia tmavej pleti nútení žiť v určitej časti mesta. Viac než polovica z nich nemá zamestnanie a tí, ktorí pracujú, vykonávajú iba manuálne práce. Rovnako ako pôvodní obyvatelia Ameriky i austrálsky domorodci boli donútení žiť na vyhradenej pôde, boli pripravení o vlastnú kultúru a mali po generácie zakázané robiť svoje obrady. Čoho vás ale ušetriť nemôžem, je posolstvo od protinožcov!“
