Mohli by sa staroveké megalitické chodbové mohylové hroby v Portugalsku datované až do roku 8000 pred Kr. pokladať za astronomické observatórium? Skupinka bádateľov skúmajúca tieto staroveké hrobky si to aspoň myslí a dokonca tvrdí, že megality pomáhali starovekým pozorovateľom vidieť voľným okom rôzne úkazy, čiže prakticky fungovali ako „ďalekohľady“ bez šošoviek.
“Stavba dlho vydávala nepríjemné, uši trhajúce zvuky, pričom sa postupne zmenšovala, až pokým úplne nezmizla pod zemou. Na jej mieste ostal iba obrovský, zívajúci, zvislý „kráter“. Podľa nezvyčajných slov legiend, sa skladal z troch vrstiev „smejúcich sa priepastí“. V jeho hlbinách sa údajne ukrývala podzemná krajina s vlastným zdrojom slnka, ktoré však postupne slablo.”
Budeme hovoriť o zaujímavých trojuholníkoch, ktoré však tentokrát možno vytvoriť okolo stredozemného geodetického značenia, konkrétne v okolí Veľkej Cheopsovej pyramídy (CP), ktorá leží na náhornej plošine v Gíze. Na základe toho ich budeme označovať ako Gízske trojuholníky. Západné i Gízske trojuholníky sú dve samostatné, ale vzájomne prepojené sústavy, ktoré vďaka rozličným bodom tvoria akúsi pomyselnú sieť, uzatvorenú sústavu trojuholníkov, pokrývajúcu celú zemeguľu.
