Egyptskú kultúru ovplyvnilo učenie niekoľkých náboženských chrámov postavených na starostlivo zvolených miestach pozdĺž Nílu. Podľa egyptských kňazov potrebuje každá forma vo vesmíre, ktorá rastie, svoju schránku, aby sa mohla vyvíjať v čase. Chrámy predstavovali schránky umožňujúce rozvoj egyptskej civilizácie. Každý z týchto egyptských chrámov sa špecializoval na inú oblasť. Ich cieľom bolo oznámiť ľudu základné princípy a pravdy. Každý chrám fungoval ako iný orgán tela Zeme s odlišnou funkciou a zameriaval sa na výučbu a prieskum iného náboženského subjektu. Tak vytvárali predstavu o Bohu.
Vyvíjajúce sa smrteľné stvorenia zažívajú neodolateľné naliehanie vyjadriť svoje konečné koncepty Boha. Ľudské vedomie morálnej povinnosti a jeho duchovný idealizmus reprezentuje hodnotovú úroveň – empirickej reality – ktorú je obtiažne symbolizovať.
Symmes sa nedal zastrašiť a započal intenzívnu mediálnu kampaň, poslal viac listov a usporiadal nespočetne mnoho prednášok po krajine. Stále dokola tvrdil, že masa nahromadenej beztvarej hmoty, akou zem niekedy bola, sa nemohla samovoľne usporiadať do pevnej zemegule. Odstredivé sily vrhajú rotujúcu hmotu ďalej od osi rotácie, gravitácia ju priťahuje dovnútra. Keď sa tieto sily zosúladia, ako tvrdil, výsledkom je pás hmoty s najhustejším vonkajškom a os je otvorená. Týmto spôsobom, tvrdil Symmes, je hmota zeme organizovaná ako koncentrická a duté územia sa otvárajú na póloch.