Človek má robiť práve to, čo cíti. A rovnako má aj konať. Aby neškodil – neubližoval, lebo človek prišiel na svet pomáhať. Ľuďom, všetkým ďalším bytostiam a pravdaže krajine. Podľa toho má žiť. A ako má žiť, čo má preto urobiť? Návod je to vcelku jednoduchý, ale veď aj pravda je číra, úprimná, priezračná, prečo by to malo byť niečo komplikované? Ponúkam svoj návod v 3 krokoch, ako dosiahnuť všetko, čo len chcete a o čom zatiaľ iba snívate.
Od narodenia v nás klíčia otázky, kto sme, prečo sme tu a iné pre nás bytostne dôležité záležitosti. Pritom, netreba zabúdať na našich predkov, ktorí si rovnako ako my kládli tie isté otázky. John O´Donohue nám zase odkrýva tajomný svet, tento krát poodhaľuje záves o nás samotných. Niekto to, čo on píše nazýva “múdrosťou vekov”, iní výmyslami, nechám na vás utvoriť si vlastný názor. O jedno vás však chcem poprosiť, nechajte rozum odpočívať a čítajte tieto riadky svojim srdcom. Nech vás ono vedie časmi minulými, prítomnými a ukáže krásy budúce, ktoré na nás ešte len čakajú, aby sme ich spoločne objavili.
Galilea vysmiali, keď tvrdil, že Mesiac môže za príliv a odliv, že ovplyvňuje vodu na zemi a v nás. Smutné je, že aj dnes sa tejto téme ľudia radšej vyhýbajú. A pritom sa Mesiacom, astrológiou riadili už aj Rimania, ako sa vyjadril Juvenalis 100 rokov po Kr. „existujú ľudia, ktorí ani nevyjdú na verejnosť alebo nevstúpia do kúpeľov, kým sa neopýtajú efemeríd na radu.“ V nasledujúcich 1500 rokov zostala táto veda bezo zmien, napriek silnému odmietaniu zo strany cirkvi zostala vedou, ktorá sa praktizovala v bežnom živote, ale aj na kráľovských dvoroch a vyučovala sa aj na univerzitách. Ani objavy Kopernika, Newtona, či Keplera astrológii neuškodili, skôr naopak. Nakoniec sa však cirkvi podarilo zničiť jej povesť, šírením nepravdivých klamstiev, povier a zastrašovaním.
Najprv, by som chcela poďakovať autorovi knihy Keltskej múdrosti J. O´Donohueovi, že napísal tak prekrásnu knihu, ktorá rozospieva dušu a priblíži nás ešte bližšie ku známej pravde o nás. V tejto časti sa vynasnažím opísať naše úžasné zmysly jeho slovami. No, neodpustím si pár slov na úvod: „Máme oči, no nevidíme krásy okolo nás, máme uši, no nepočujeme hudbu všedných dní, máme ústa, ktoré nechvália a ruky, ktoré sa zabudli dotýkať. Dávno sme zabudli cítiť srdcom a s chuťou vychutnávať jedlo ako i slová, ktoré vyslovujeme.“
Človek je šťastný z vnímania krásy. Zberatelia rôznych vecí začínajú z toho, kde sú upútaní krásou jednotlivosti a túžia ich zhrnúť do celku. Ktorý človek by sa nepotešil krásam prírody v ktorúkoľvek ročnú dobu? A čo umenie človeka? Ak prenikneme do jeho rečí a necháme sa osloviť zvláštnou umeleckou rečou hudby, poézie, pohybu, obrazu, naša duša sa naplní zvláštnym šťastím, radosťou, nadšením, jasom.
“Vydesilo ma, že je to naša generácia, ktorá si musí vybrať. Prežijeme my, alebo stroje? Skleníkový plyn, alarmujúce znečistenia našich vôd a ovzdušia, fabriky chrliace tony odpadu do zeme a vzduchu, k tomu prírodné nezvládnuteľné katastrofy to tu už všetko máme. Sme to my, ktorí sme zodpovední čomu dáme prednosť, či prenecháme vládu strojom, budeme mať síce super tenký mobil, super výkonný počítač a domáceho robota, ale budeme mať toxickú nepitnú vodu a skoro žiadne jedlo. Vystihol to N. Gordon: ´Kôň produkuje hnoj, traktor účty.´”
