Počas chvíľky pokoja som v tieni Údolného chrámu skúmal mapu Gízy nasnímanú zhora a uvažoval som o tom, že každá pyramída vyzerala ako mikrokozmos, a ako satelitné pyramídy, ploty, chrámy a ďalšie konštrukcie navzájom určujú jedna druhú. Keď som sa na pyramídy pozrel spoločne, vnímal som poradie faktorov, ktoré z nich robili samostatnú formu architektonického vyjadrenia.
Smaragdové dosky sú jednou z najväčších záhad archeológie. Možno ich pokladať za skrytú stránku egyptskej mytológie, plnú príhod, v ktorých sa legendy stretávajú s históriou.
Učenci pokladajú Smaragdové dosky za legendu súvisiacu s božstvami starovekého Egypta. Táto legenda vraj odhaľuje záhady starovekých spoločností, ktoré prežili veľkú potopu. Dosky sú známe ako zašifrované Hermetické nápisy, ktoré údajne obsahujú tajomstvá alchýmie a základy Hermetickej tradície.
Kapitola XVII Egyptskej knihy mŕtvych zvýrazňuje nepopierateľný fakt: rituálne formulky skrývali dôkazy prehistorických udalostí. Tie prechádzali z generácie na generáciu ústne a po tisícky rokov inšpirovali starobylé civilizácie, až boli zredukované na stav vypovedajúci o planetárnych nešťastiach, ktoré nastali približne pred 25000 až 8000 rokmi p.n.l. Tento starobylý príbeh bol rozširovaný s mimoriadnym úsilím, využívajúc veľmi jednoduché, ale mimoriadne efektívne koncepty.
Džed je vo svojej podstate jednou z najväčších záhad v histórii starovekého Egypta. Bol vybudovaný v srdci takzvanej Cheopsovej pyramídy, hneď vedľa Kráľovskej komnaty, perfektne integrovaný do symetrie tejto pamiatky. V skutočnosti ani dnes vedci nevedia presne určiť jeho účel. Máme k dispozícii množstvo teórií, ktoré vyzerajú celkom spoľahlivo. Avšak, ako to často býva, oficiálna teória je najmenej presvedčivá.
